World’s End: jednotlivci vs. spoločnosť

Neviem, čo je to s českými a slovenskými filmovými distribúciami. Celý rok sa teším na premiéru nového filmu môjho obľúbeného režiséra a oni sa rozhodnú, že u nás nebude premietaný. Tak to bolo začiatkom leta. O dva mesiace sa to zmenilo a „nový Wright“ mal ísť do kín, ale keď som naň chcel ísť, tak už nebol v ponuke. Možno chyba nie je v distribučkách  ale vo mne. Ale je jednoduchšie to zvaliť na ne, zatváriť sa ako filmový snob a ofrflať nedostatok európskych filmov v najväčšej slovenskej sieti kín. Samozrejme, nie je to pravda.

Thor a jeho rozprávkový výlet do Temného sveta

Jeden vtip ma tak skoro neomrzí: „Thor musí byť dobrý komunista. Má veľké kladivo a tak...“

Úprimne? Asi ma tak skoro neomrzí ani jeho filmová inkarnácia. Je vtipný, napínavý a dobre sa na to celé pozerá. Tu by som aj mohol skončiť, ale asi chcete toho vedieť viac, že?

Sila zvyku

Už som tu raz spomínal hru Poviedka na počkanie (na Scifi.sk). Opäť som sa jej rozhodol zúčastniť.
Téma bola "sila zvyku" a keď som sa pustil o písania (pripomínam, že na napísanie som mal len hodinu) zrazu sme išli na návštevu, volala mi priateľka a vôbec každý v okruhu siedmich míľ niečo potreboval. Ale nakoniec som zo seba dostal niečo plné čierneho humoru. Nech sa páči.

Way Way Back: Alternatívny film pre všetkých

Filmová sezóna 2013 bola vraj slabá. Borili sa mrakodrapy, prišlo niekoľko apokalýps, Biely dom nám dvakrát padol, videli sme Supermana… a to ešte nie sme na jej konci. Všetko to bolo nepríjemne hlučné a vizuálne úchvatné. Aj tak sa v diskusiách a na Facebooku o tejto sezóne hovorí ako o slabej. Tak isto ako sa to hovorilo o roku 2012, 2011, 2010, a tak ďalej. Vždy sa to bude hovoriť, kvalitu filmov preverí až čas. Vždy to tak bolo, vždy to tak bude.
Avšak to je len jedna strana ročnej filmovej produkcie. Tvár tej druhej je civilná, naivná a predstavuje alternatívu. Way Way Back rozhodne je takou alternatívou k „bežným“ hollywoodskym filmom, takže si ho vychutnajú aj hipsteri a pozéri. I napriek nálepke MADE IN USA.

Bontón Facebookového užívateľa

Pôvodne som sa chcel venovať inej téme, ale isté okolnosti v podobe nežiaducich statusov nemenovaných užívateľov/iek, ktorých si z nejakých dôvodov držím v priateľoch, ma k tomu nepriamo donútili. Inak povedané, naštval som sa. A tak píšem o tom, čo ma štve na Facebooku. Ale je naozaj potrebný ďalší haterský článok? Nie, nie je. Tak sa na to skúsim pozrieť z inej strany.

Carrie: neštvite podivné decká

Stredná škola je úžasné miesto. A čas. Všetci sa cítia strašne dospelo, nesú na svojich pleciach ťarchu sveta, dúfajú, že práve oni sú tí, čo ho zmenia a zachránia. A tí istí ľudia kašlú na zodpovednosť, autority, a tak vo všeobecnosti na všetko, z čoho majú pocit, že ich to obmedzuje. Mladí sú len raz, tak si to treba vychutnať. Až do dna! Tak sa tam všetci správajú ako deti, nevedomé si paradoxu medzi ich konaní m a ich rečami. Ale to asi znamená dospievanie. Stredná škola je magické miesto a čas. Och, ako som ju nenávidel. Aj Carrie ju nenávidela, ale na rozdiel odo mňa mala spôsob, ako sa s tým... ehm... vysporiadať. Či to bolo morálne je už iná otázka.