World’s End: jednotlivci vs. spoločnosť

Neviem, čo je to s českými a slovenskými filmovými distribúciami. Celý rok sa teším na premiéru nového filmu môjho obľúbeného režiséra a oni sa rozhodnú, že u nás nebude premietaný. Tak to bolo začiatkom leta. O dva mesiace sa to zmenilo a „nový Wright“ mal ísť do kín, ale keď som naň chcel ísť, tak už nebol v ponuke. Možno chyba nie je v distribučkách  ale vo mne. Ale je jednoduchšie to zvaliť na ne, zatváriť sa ako filmový snob a ofrflať nedostatok európskych filmov v najväčšej slovenskej sieti kín. Samozrejme, nie je to pravda.

Takže, dnešný text je o Edgarovi Wrightovi, britskom režisérovi a jeho filme World’s End (po našom Na Konci sveta). Wright je ten chlapík, ktorý dal svetu mainstreamom odmietnutého a vynikajúceho Scotta Pilgrima a jeho zápas proti svetu. Vlastne jeho filmovú verziu (tá originálna, komiksová, má inú históriu). To bol samostatný zárez, komerčne nevyšiel, ale kritiku nadchol. Wrightovi sa otvorili nové možnosti v Hollywoode.

Tak sa vracia k svojim koreňom, k duu Pegg- Frost (Paul) aby spoločne dokončili ich trilógiu „The Blood and Ice Cream“ (= Krv a Zmrzlina). Prvé dva diely Shaun of Dead (Súmrak Mŕtvych) a Hot Fuzz (Jednotka príliš rýchleho nasadenia) mali divácky úspech a radia sa medzi to najlepšie, čo v žánri komédie vzniklo po roku 2000. Od Koncu sveta boli naozaj vysoké očakávania.

Film pôsobí na prvé pozretie problémovo. Drží sa tradičných aspektov Cornettovej trilógie“ (Bill Nightly, žánrová paródia, problematické priateľstvo, kríza vzťahov a cornetto), lenže pôsobí príliš povrchne. Wright neprekonáva svoju formu zo Scotta Pilgrima, miestami sa parafrázuje a neprekonáva vtipnosť Hot Fuzz. To je asi horšie. Spočiatku to vyzerá ako nevyvážený žánrový mix, ktorý sa síce dobre sleduje (aj je úsmevný), ale nie je ničím výrazný. Pokiaľ nad ním nezačnete premýšľať!

Trvalo mi tri filmy, kým som prišiel na to, „čo mi chce autor povedať“. Teraz náročky ignorujem, že v skutočnosti je nemožné prísť na to, čo chce dielom autor povedať a toto ustálené slovné spojenie je dokonalým príkladom zlyhania nášho školstva. Hodí sa sem, všetci vieme  čo si pod tým máme predstaviť a kto nevie, nech napíše do komentárov.

Wrightova trilógia je o spoločnosti a strate identity jednotlivca v nej. Nikde to nie je tak výrazné ako v jej poslednom dieli, ale keď sa nad tým zamyslíte, platí to aj o prvých dvoch filmoch, len to je viac „zamaskované“. Alebo som bol hlupák, keď som sa na ne díval.

Spoločnosť, alebo ešte presnejšie spoločenská zmluva, je postavená na tom, že jednotlivec získava od nej isté výhody za cenu straty istých slobôd. Praktický príklad: nemusím ťažko vyrábať chlieb a idem do obchodu a kúpim si ho. Ale na to, aby som išiel do obchodu musím najskôr zarábať a ak chcem zarábať, nemal by som mať na svedomí vraždu. Lebo v ideálnom prípade by som sedel v base. Na to, aby sa mi mohlo takto jednoducho žiť, musím sa prispôsobiť väčšine. V skratke: Je prirodzenou vlastnosťou väčšiny, že tých, čo do nej nezapadajú, utlčie.

To je tá daň, nemôžeme si robiť čo chceme, ani byť úplne tým, čím chceme, ale môžeme žiť spokojný a jednoduchý život.

V opačnom prípade sa môžeme odsťahovať do pralesa, mimo civilizácie. Budeme žiť ťažko, v neustálom nebezpeční, závislí len od seba samých, ale budeme slobodní. O šťastí pochybujem ale možno aj to.

Alebo môžeme si skúsiť zachovať status výnimočnosti, skúsiť byť jednotlivcami, ale potom tu vzniká isté napätie a rozpor. Spoločnosť chce, spoločnosť POTREBUJE, aby sme zapadli, ale my nechceme. Uniformita je Zlo. Ako to vyriešiť?
Toto World’s End tematizuje. Ako byť jednotlivcom v spoločnosti, ktorá chce byť uniformná? Je taká uniformná podoba spoločnosti bez debaty lepšia?

Dá sa to vôbec? Téma na celé filozofické knihy a mnohostránkové sociálne štúdie. Wright to rieši tri filmy, riešenie naznačené v tom poslednom je pomerne... šokujúce a radikálne.  Privádza ma k uvažovaniu o tom, či vôbec tá sloboda za to stojí. Ale prispôsobil by som sa, nič iné by mi neostalo.

Takto film dokonale funguje. Je znepokojujúci a zapíše sa. Tak isto musím skloniť poklonu bravúrnym hereckým výkonom. Zišla sa tam partička vynikajúcich hercov: Pegg, Frost, Rosamunde Pike, hobit Freeman a svoju rolu tam má aj Pierce Brosman (čím je starší, tým je lepší!).

Tak isto obdivujem aj vyšperkovaný scenár, mysliaci aj na najmenšie detaily. Najviac ma zaujal jeho mytologický rozmer, ktorý je priznaný aj v závere, ale náznaky sú rozmiestnené po celom filme. Inak povedané, Wright natočil artušovský príbeh dokonale zasadený do bežného malomestského života. Najväčší úspech tkvie v tom, že je to nenásilné, prirodzené a nevtieravé. Keď si to tam nevšimnete, nič sa nedeje, nemáte pocit, že vám niečo uniklo (aj keď v skutočnosti hej).

Nežiadúcim efektom je, že komika išla bokom.

Pre mňa je World’s End vrchol tohtoročnej „blockbustrovej“ sezóny. Wrightove filmy sú moje srdcovky a naozaj ma štvú rozpačité reakcie divákov a aj to, že našimi kinami tento naozaj kvalitný film len tak preletel a nevenovala sa mu väčšia pozornosť. Čo však môžem urobiť? Môžem jedine napísať: Na Konci sveta je vynikajúci film, ktorý by ste nemali minúť. Pri najbližšej príležitosti si ho pozrite. A za tú možnosť  ďakujte internetovým pirátom.

Hodnotenie: 99%

Za pivoooooooooo!