Nové svety: Da Vinciho kód, Strážcovia Galaxie s X-menmi a SOMA.

Mám dovolenku. Vlastne „dovolenku“. Nezaháľam, ale dosť veľa sa hrám. Preto dnes budem písať o hre. Ale aj o mnohom inom.

SOMA (Frictional Games, 2015)
Konečne som to dohral. Štatistiky na GOG-u mi píšu zhruba 13 hodín herného času, ja mám však dojem, že to bolo tridsať.

SOMA nie je zlá hra. Len je dlhá. Kdesi v polovici to naháňanie s monštrami prestane byť zaujímavé a stane sa otravným. Umelá snaha naťahovať je neskutočne cítiť.

Napriek tomu by sa o SOME malo hovoriť. Predkladá zaujímavé témy a má príjemne „gigerovský“ vizuál. Škoda že hororové prvky a sci-fi príbeh vôbec nesúvisia. Sú to dve samostatné línie hrania, ktoré sa len náhodou prepletajú. Horor sa týka gameplaya, príbehom je to sci-fičko.

Témou je vzťah dokonalej kópie a originálu. Aký je medzi nimi rozdiel? Je originál hodnotnejší ako kópia ak sú absolútne rovnaké? A čo duša? Ide ju nakopírovať? Všetko super otázky vhodné akurát tak pre hru, lebo v našej realite takáto skúsenosť (kopírovanie vedomia) v podstate neexistuje.

Taktiež by hre pomohlo, keby mala menej bočných postáv, lebo som sa občas v audiologoch strácal.

Každopádne, napriek muchám, SOMU odporúčam.

Aj by som o tom napísal viac, ale chcem tento blog urobiť stručným.

4/5

DA VINCI CODE (R. Howard, 2006)
Znovu som si pozrel Da Vinciho kód. Predĺženú, skoro trojhodinovú verziu. A musím povedať, že je to precízne urobený film, ktorý funguje aj po rokoch. Hlavne v porovnaní s pokračovaniami. Tak isto z pomerne hlúpej a jednoduchej knihy urobil niečo, čo nepôsobí smiešne, hoci by malo.

Scenárista (Akiva Goldsman) dokonca dodal aj čosi ako pointu, ktorú kniha nemala. Dan Brown sa toho chytil a odvtedy sa snaží svoje knihy tiež vypointovať. Pri Inferne mu to vyšlo, lebo sa dotkol reálnej a problematickej témy (ktorú film dokonale zabil), ale Stratený symbol je recyklát na zaplakanie. Pôvod ešte čaká na poličke.
No naspäť k filmu. Je príjemný. Len ho netreba brať vážne. Najlepší je na ňom soundtrack.

RISING SUN (Philip Kaufman, 1993)
Kedysi som čítal knihu. Absolútne si ju nepamätám. Viem, že ma nebavila (aj keď to bol Crichton) a ani som nevedel, o čom je. Tak som si pozrel film.

Vychádzajúce slnko je divne zostrihaný dobový kúsok, ktorý zostarol. Mohol to byť pekný „moderný“ prírastok do filmu noir, keby to nebolo také farebné a slnečné. Ale aj tak čas strávený s týmto filmom neľutujem. Lebo herci. Sean Connery je výborný a aj ostatní hrajú ako o život.

STRÁŽCI GALAXIE/ ALL-NEW X-MEN: SÚD S JEAN GREYOVOU (s.: B. M. Bendis, k.: Sara Pichelli)

Na jar u nás vyšiel tento podarený crossover. Ktorý je veľmi príjemný. Bendis tu zase robí svoje klasicky dobré dialógy (a akcia zaostáva) a Pichelliovej kresba je sexi, nenáročná a príjemná. Škoda množstva nevyužitých postáv. A tých je tam veľa. Akože, veľmi veľa. No i tak som sa nestrácal. Odporúčam.

Okrem toho som počúval audiobooky Pána Prsteňov. Lebo som mal chuť si to znovu prečítať, ale nebol na to čas. Našiel som si nahrávky z vydavateľstva Supraphon z roku 2009. Čítal Michal Dlouhý, a čítal príjemne. Len škoda, že skrátenú verziu. Keď ma teda nabudúce chytí chuť na Tolkienov jazyk, mal by som si zohnať nahrávky od Tympanu. Alebo si znovu otvoriť knihy. Húrinove deti som aj tak ešte neprečítal.

A tak.