Hovorí sa, že cyberpunk je mŕtvy. Občas sa to stane, že
niektoré žánre stratia na opodstatnenosti a zaujímavosti. Vyčerpajú sa a už
nie je nimi čo povedať. Alebo horšie: preniknú do mainstreamu a rozpustia
sa v iných žánroch, v márnej snahe tvorcov prísť s niečím
inovatívnym.
Čosi podobné sa stalo aj cyberpunku. Zásluhou Matrixu vie
mainstream, že tu niečo také je a on sa upravil, aby ho davy zvládli.
Biopunk, steampunk... Machri cez škatuľky by vám ich vymenovali dvadsať. Všetko
je to cyberpunk a zároveň nič z toho.
A pritom stačí tak málo... Len hromada akcie, jedinec
proti zvyšku sveta a roboti. Bodka, nič viac.
Ono vlastne ani ten cyberpunk nevznikol z ničoho.
V postate je to spoločné dieťa prvých počítačov, sci-fi a noirových
detektívok.
A filmy zo série „noir“ sa u nás nazývajú aj
„drsná škola“.
Drsná škola je komiks z autorskej dielne scenáristu
Franka Millera, ktorého som spomínal už pri Darebákovi a výtvarníka Geofa
Darrowa. Meno väčšine nič nepovie, ale je to chlapík, čo sa podieľa na
vizuálnej stránke Matrixu. Spoločne do komixovej podoby adaptovali poviedku
Philipa K. Dicka Elektrický mravec.
Písať o tomto komikse, je zložité, vyvolal vo mne
rozpor. Na jednej strane je v ňom niečo nízke, čím sa neoplatí obťažovať,
čo je určené len „vyvoleným“. Na strane druhej, je to silný umelecký zážitok,
o ktorom treba hovoriť.
Cyberpunk je mŕtvy, nie pre to, že by stratil na
zaujímavosti, ale pre to, že zovšednel. Je tak všedný, že mi to niekto musel
povedať aby som si to všimol. Ja, vy, každý pozerá na svet cez monitor, cez
počítač riešime kto sme, privlastňujeme si náhradné virtuálne identity, tvoríme
obraz o sebe a filtrujeme obraz o svete. Cyberpunk je
o súboji jedinca s korporáciami. Je to o tom, či nosíme značkové
veci pre ich pohodlnosť, alebo pre značku. Kto sme? Ľudia, originály alebo len
produkty, výsledky šikovnej kampane? O tom je aj Drsná škola.
Od príbehu veľa neočakávajte. Príbeh je jednoduchý,
obsahujúci všetky základné prvky, ktoré má obsahovať (skazenú, korporáciami
ovládanú spoločnosť, krízu identity, drsňáka s presnou muškou, samozrejme,
a robotov) takže ničím neprekvapí. Hrá to na rovinu, je len o akcii,
krvi a súčiastkach. Zbesilá jazda, ktorá pobaví. Pravoverné B-čko. Nič, čo
by urazilo, nič pri čom treba veľa filozofovať. Načo aj? Takto to máme radi.
Jednoduchý príbeh zaobalený do netradičnej kresby plnej
špiny. Akcia vyzerá monumentálne, dej má spád. A komu sa to zapáči, môže
si tú jazdu zopakovať. Hromada narážok a detailov mu zaistí, že aj po piatykrát
objaví niečo nové. Drsná škola je presne tým, čím chcel byť vlaňajší Totall
Recall – undegroundovým brakom dostupným hlavnému prúdu, znepokojujúcou zábavou
so strhujúcou atmosférou.
Opäť to nie je komiks pre každého. Pre niekoho bude svet
Drsnej školy až príliš drsný, niekomu bude vadiť chudobný príbeh. Ale
fanúšikovia sci-fi, zaujímavej kresby a akčných B-čok, kde hrdina ničí
nepriateľov po stovkách za efektných výbuchov, budú nadšení. Za seba môžem
povedať, že som spokojný. Cyberpunk je vraj mŕtvy, ale človek tomu verí ťažko,
keď listuje Drsnou školou. Trúfnete si naň?
Orientačne: 75%
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára