pondelok 28. januára 2019

Ako som čítal Farbu mágie



Toto nebude recenzia. Priblíži sa jej to ale je to, ale skôr ide o tradičný blog. Niečo také je rovnako mŕtve ako My_Space. Tak prečo to neskúsiť?


Po Škoricovníku som si chcel napraviť chuť. Dal som na odporúčania a vyhrabal som môj výtlačok legendy; Farba mágie od Terryho Pratchetta. Prvý diel jeho kultovej série. Viete ktorej. Čo sa môže pokaziť.
Túto knihu som mal na poličke asi od 2010. Zhruba. Paperbacky, krásne zažltnutý s mierne zničenými rohmi. Viem, že som si ju skúšal brávať na stanovačky v nádeji, že bude čas ju čítať, ale nikdy som sa nedostal ďaleko. Aspoň kniha získala správnu „patinu“.
Som zástanca toho, že paperbacky by mali byť zažltnuté, vyblednuté, so zodratým obalom a somárskymi rohmi. Pevná väzba je pre vážnu literatúry, paperbacky si berieme na cesty kde sa ničia. Získavajú osobnosť, história sa na ne podpisuje. Ak raz napíšem knihu, dúfam, že vyjde v paperbacku.

Naspäť k Zemeploche.
Nebavila ma.
Nie vážne. Neviem čím to je. Myslím si, že je to dejom – žiadny tam nie je. Farba mágie je zložená z troch príbehov, ktoré majú spoločných hrdinov, ale ako celok to nikam nesmeruje. Ešte to má aj debilný koniec na štýl šiesteho Stopárovho sprievodcu galaxiou (A okrem toho...). Vlastne z celej knihy som cítil Stopára, len vo fantasy reáliách. A nejak som sa nebavil.
Pre Stopára mám slabosť, a vedia ma zaujať i jeho klony, ale akosi vo mne nič nerezonuje tak ako originálne Adamsove Texty. Prathcett nie je Adams, tak prečo som mal pocit, že som čítal Adamsa?

Opäť mi kdesi vzadu v hlave nejaký hlások hovoril, že to v zásade nie je zlé, len ja som s textom nebol nijak prepojený. Ničím ma neoslovil, možno okrem jednej myšlienky  - Dvojkvietkovom prehovore o veľkosti sveta.
Knihy zo Zemeplochy sú radené do humornej fantasy. Aj vtipy s nich sú, len nič nefungovalo na mňa. A to som sa tak tešil! Asi rok dozadu som totiž pozeral Zaslanú poštu (Going Postal, r. Jon Jones, 2010) a bol to výborný film. Na televíznu produkciu neočakávane kvalitný. A vyvíjajúcimi a zaujímavými postavami, so správne načasovaným humorom a prešpikovaný sympatickou iróniou. Prečo som v knihe toho našiel len zlomok?

Spýtal som sa na to mojich kamošov, ktorý si Zemeplochu užívajú aj v originály, aj prekladovo, niekoľkokrát a to všetky knihy. Tý mi to radi vysvetlili, keď prestali nechápavo krútiť hlavami a ja som im kúpil ďalšieho panáka.
Vraj v tých prvých knižkách sa Pratchett len hľadal. Svet nebol dobre a dôsledne vybudovaný. Prekladom sa čosi stráca. Vraj.
No ja som stále myslel na Škoricovník. Čítanie Farby mágie vo mne vyvolávalo rovnaké pocity; svet to je zaujímavý, idea super, aj niektoré postavy by mi mohly byť blízko, len celok, forma, príbeh nič z toho si ku mne nevie nájsť cestu. Alebo ja k nemu. Nemám sa s kým stotožniť.
Chcel som sa s Mrakoplašom, predstavoval som si ho ako mladého muža tesne pred tridsiatkou, ale potom som si pozrel ako vyzerá v TV adaptácií a puto sa pretrhlo.
Pratchett ma na prvý pokus neoslovil. Ešte mu dám šancu, ale nateraz presedlám na audiobooky, aby mi to nežralo toľko času. Hoci... Ale to je je jedno. No mal by som to pre poriadok dopísať:

Čítal som to v slovenskom preklade.

3 komentáre:

  1. Plochozem... to je veľký svet, ktorý nemá jednu hlavnú postavu, ale má ich 100 a (skoro) každá kniha sleduje príbeh inej postavy, pričom občas sa tie postavy stretajú. Asi v každej knihe však vystupuje SMRŤ.
    Ja som ako prvú zobral do ruky knihu Sestry strigy v českom preklade od Kanturka, na ktorý asi narážaš :) A vytvoril som si k tej sérii dobrý vzťah, ktorý ma neopustil ani pri ďalších dieloch v slovenčine.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Farba mágie je hlavne prvý diel na seba dvoch nadväzujúcich kníh. Ak si prečítal tú, pre uzatvorenie príbehu ti ešte chýba Lehke fantastično. Tiež som začala týmito dvoma knihami (v angličtine a následne slovenčine rýchlo vymenenej za češtinu) a tiež ma to až tak z nich nechytilo. Ale potom mi priša pod ruku Zaslaná pošta, absolútne dokonalá tenká ale zábavná knižka Posledný hrdina (Barbar Cohen v plnej paráde), hocičo, kde je SMRŤ ako hlavná postava - napr. Mort, alebo odľahčená Faust(preškrtnuté) Eric či príbehy kapitána KArotku. Ale ak ti z toho nesadne nič, tak čo? :) Ja zas neviem čítať Tolkiena, mňa zas ten neskutočne nudí.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. no jo, poznal som jedného, čo hľadal zmysel sveta v kultovom seriáli No počkaj zajac a keď ho tam nenašiel, tak tiež nechápal, ako nás to môže baviť :). scenáristicky to bolo slabé, efekty mizerné, hĺbka deja plytká :) a tie postavy ....

    OdpovedaťOdstrániť