Tá kniha je zaujímavá, lebo môžeme nazrieť do zákulisia.
Zistiť, ako taký klasický komiks vznikal. Vlastne je zaujímavá aj inými vecami,
ale dnes je pre nás dôležitá táto. V úvode totiž popisuje časy, keď odhodlanie,
nadšenie a talent dokázali človeka priviesť k úspechu. Trh bol komiksami
presýtený, no dobrých komiksov, tých vtedy bolo naozaj málo. Preto boli Batman
alebo Superman v 1940 takým hitom. Bolo to nové, originálne a ľahko prístupné
pre masy. Navyše, komiks bol skvelý spôsob ako uniknúť temnej realite vojny.
Milujem komiks. Milujem ten zahraničný. Zaľúbil som sa doňho
koncom strednej, cez akademický týždeň. Vtedy som sa mal učiť, ale radšej som
pátral po predlohách filmov o X-Menoch. Ku tým ma priviedli Hrdinovia. Moja
láska k obrázkom a bublinám sa zrodila z najlepšieho seriálu, aký televízia
vyprodukovala. Aspoň pre mňa. Niežeby som sa s komiksom nestretol pred tým. Ale
nikdy som ho nebral vážne.
Viem si predstaviť, že by som miloval aj náš domáci
slovenský komiks. Máme tu totiž hromadu skvelých námetov – povesti, rozprávky,
moderné dejiny a ich satiru, knižné predlohy, alebo aj typický superhrdina by v našich reáliách
vyznel inak, zaujímavo. Ale nemáme médium, ktoré by k nám jeho vzrušujúce
príbehy prinášalo pravidelne v nekonečnom seriáli plnom dramatických zvratov,
zloduchov, meniacich sa na dobrákov, dobrákov umierajúcich preto, aby znovu
oživili. Och, koľko len mám nápadov, akoby ten domáci komiks mohol vyzerať! A
nie som jediný!
U nás vychádzajú tri komiksové magazíny, Bubliny, Okomix a
BB Komiks, čomu sa, samozrejme, hrozne teším. Ich autori odvádzajú skvelú prácu . Vychádzajú však nepravidelne s veľkými medzerami. Jeden z nich je pritom elektronickým magazínom, čo
ja osobne považujem za veľkú nevýhodu. Komiks by mal byť tlačeným médiom. Takže
snaha aj chuť je. Kde je teda chyba?
Nakresliť bežný komiksový zošit o 22 stranách nie je
jednoduché. Vyžaduje si to čas. Veľa času. V zahraničí vychádzajú takéto zošity
zhruba raz za mesiac. Nech by vás tvorba akokoľvek bavila, popri práci a rodine
by ste to asi nestíhali. Lebo asi vám to nevynesie milióny a tá hypotéka, čo
máte, sa sama nezaplatí. A tak komiks musí vznikať vo voľnom čase.
Možno by sa aj zaplatil, možno by sa dostal k širokej
verejnosti. Ale má oň verejnosť záujem? Stále sa bežne stretám s názorom, že
komiks je niečo podradné a určené deťom. Nie je to tak. Komiks nie je žáner! Má
svoje špecifiká, ktoré sú dostatočne voľné, aby dokázali pracovať s akoukoľvek témou, a pritom to robil
vážne a sofistikovane. Aj komiks môže byť náročné a intelektuálne čítanie. Komiks je forma: sú to okienka, obrazy,
strihy, bubliny a medzery medzi tým všetkým. Je to nádoba, ktorú môžete naplniť
ľubovoľným obsahom. Od detektívky, cez superhrdinov až po náboženstvo alebo
holokaust. Teoreticky, by mal byť schopný osloviť každého, tak ako to robí
literatúra či film.
Lenže, sú tu určité predsudky. Pokiaľ tu budú, nenájde sa
nikto, kto by bol ochotný vydávať alebo financovať samostatnú pravidelnú
komiksovú sériu. Riešením by bolo ju pridružiť k niečomu, napríklad k časopisu,
ako prílohu. To by šlo. To sa aj deje ale v malom rozsahu. Častokrát ide buď o
krátke uzavreté príbehy, ktoré sa ľahko stratia a vie o nich len málo ľudí.
Veľká škoda!
Ak sa tu niekto chystá robiť niečo také, dobrovoľne sa
hlásim do redakcie! Aj zadarmo podlahy zametať! Hlavne nech som pri tom! Lebo
ten komiks, ktorý chcem milovať, by mal byť ten náš! Domáci! Až potom zahraničný.
Verte mi, nie som v tom jediný. Je tu množstvo talentovaných
a pre komiks zapálených autorov! Len potrebujú priestor.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára