Do srdca temnoty

Semester konečne skončil, aj skúškové. Za odmenu sa pustíme do komiksovej pecky, ktorú sme pre školu nestihli. Predtým, než sa stovky šťastlivcov dostanú k súbornému vydaniu Sin City, predtým, než dorazí do kín druhý film z Basin City, predtým sa pustíme do záverečného dielu celej série. Siedmeho.

Do srdca temnoty je samostatne fungujúci príbeh. Našťastie, lebo úprimne, Sin City som pred tým nečítal. Určite nie som jediný a preto je fajn, že sa do knihy môžeme pustiť bez toho, aby nám niečo chýbalo. Veď kto by chcel prísť o tú krásnu noirovú atmosféru akciou presiaknutého príbehu, ktorého zárukou kvality je autorovo meno. Frank Miller je majster – rozprávač a neexistuje komiksový fanúšik, ktorý by to nevedel. Je taký dobrý, že ľudia, ktorí komiksy nečítajú, nim môžu byť ohromení.

Preto by nikto nemal váhať vstúpiť do mesta, kde sú všetky ženy predajné a ľudia sa zabíjajú na počkanie. Môže byť vlastne niečo temnejšie ako bežný život v Meste Hriechu? Môže! O tom sa presvedčí hlavný hrdina knihy, keď mu pred nosom unesú jednu depresívnu dievčinu. Viacej je škoda hovoriť. Len dodám, že je to plné akcie, ženských kriviek a dôjde aj na meče. Proste parádička!

Najzaujímavejšia na Millerových komiksoch je ich kresba Mám pocit, že toto som už raz kdesi napísal a ešte aj napíšem. Dokáže s pár čiarami divy. Jeho ostré hrany kontrastujú s krivkami, nadeľujúce ženám, ktoré pôsobia o to erotickejšie. Jeho kresba je plochá, v akcii je občas neprehľadná, ale vďaka perfektnej práci s farbami (čierna a biela, občas nejaká iná) dokáže budovať atmosféru cez zvýraznenie detailov. Toto sú však samozrejmosti, ktoré vie každý. Málokedy sa však hovorí o tom ako Miller pracuje s medzerou medzi oknami. Vlastne, pracuje s ňou dosť voľne. Keď potrebuje zrýchliť, je obrovská, vidíme len tie najpodstatnejšie momenty. Keď chce pridať na napínavosti, rozfázuje scénu na čo najviac obrazov. Čo okienko, to sekunda príbehového času. Mnohé výjavy sa dejú simultánne, čo skvele dopĺňa emócie. Prirátame si k tomu jeho prácu so slovom, ktoré je v dokonalej rovnováhe s obrazom a máme silný atmosférický komiks. Toto všetko by však nebolo dôležité, keby siedme Sin City nebolo o čomsi viac ako o strieľaní.

Mesto Hriechu každého zhltne, korumpuje a nakazí. A ak nie, tak ho aspoň zašpiní. Najlepšie je z neho ujsť.

My vieme, že je to len nafúknutá metafora našej reality. Ľudia sú svine, konzum zničil charakter, všetci chceme len slasť a prachy. Ak nechceme  schytať ranu do tváre, držíme hubu a krok.

Ale i v Basin City sa občas nájde hajzel, ktorý má ... má srdce. Môže krvácať, ale chce krvácať pre niečo. Napríklad pre unesenú depresívnu dievčinu. Jeho snaha k niečomu vedie, niečomu čo môže uľahčiť existencií celého mesta. Je dobré veriť, že takýto ľudia sú i v našej realite. Zatiaľ, čo ja sedím v izbe a čítam komiksy, kdesi niekto znásilňuje dcéru. A potom k nemu vtrhne jej frajer a rozbije mu gebuľu. Aspoň dúfam, že tomu je to tak. Túto vieru mi vezmú len večerné správy.

A preto sa do Basin City rád znovu vrátim. Lebo nás možno nik nezachráni a nič sa nezmení, nič sa nestane. No tam sa veci dejú.

Hodnotenie: 90%