Christopher Nolan točí dobré žánrovky. Nič viac. Žiadna
hlboká filozofia iba kvalitne prevedený film s nejakým ozvláštnením. Diery v
deji maskuje tlakom na emócie. Avšak mainstream, tá masa bez charakteristických
znakov, nemá pamäť. Šokovať ju je veľmi ľahké. Takisto im stačí silná emócia a
úspešný režisér je na svete! Niežeby si to Nolan nezaslúžil. Aj majstrovstvo
vytvárania ilúzií je majstrovstvo hodné obdivovania. Nuž ale mainstream tvoria
jednotlivci, či menšie skupiny. Divákov Interstellaru môžeme teda rozdeliť do
troch skupín a tak predpovedať ich reakciu: hardcore fanúšikov sci-fi,
skúsených filmových divákov so znalosťou kánona, alebo občasníkov. Tých bolo
teraz v kinách najviac, lebo bežne nevidím týždeň po premiére ísť na do kina
také rady ľudí. Ale Nolan. Kult osobnosti. Inak Interstellar sa tvári ako vážny
a ťažký film, takže túto recenziu trochu odľahčím.
Mám pre vás dve správy. Dobrú a zlú. Začnem zlou:
Interstellar nie je revolučný film. Pravdepodobne to nie je ani film roku, ale
v top 10 bude. Nie je to dokonalý film. Je to pridlhá vykrádačka plná
samoúčelných scén. To je fakt. Polovica scén tam nemusela byť, nemali dopad na
príbeh. A teraz k tomu vykrádaniu. Ak vám pri sledovaní nebudú prichádzať na um
veci ako 2001: Vesmírna odysea, Votrelec, Moon alebo čo i len Futurama,
definitívne patríte do prvej skupiny a vaše nadšenie bude neobmedzené. Vtedy
vám film bude pripadať revolučne aj napriek tomu, že je to len stráviteľnejšia
verzia spomínanej Odysei. Tú kopíruje nielen tématicky, ale i audiovizuálne.
Jasne, slabý argument. Veď koho trápi nejaký 50 rokov starý film? Originalita
je aj tak dávno mŕtva.
Čo tak poukázať na to, že mnoho vecí je v ňom nedomyslených
alebo nelogických? Napríklad prvá planéta alebo samotná katastrofa, ktorá
postihla Zem. Takisto je problematická i hudba. Ja viem, hovoriť o Hansovi
Zimmerovi, že je problematický, je tak trochu zvláštne. Ale, milé deti, on nie
je problémom. Jeho hudba je úžasná, avšak počas filmu znie neustále a príliš
hlasno. Je to ako finále Muža z oceli až na to, že je to tak neustále počas
celého filmu! Aj Zimmer vie liezť na nervy, keď vám ide urvať uši.
Ďalšia vec, ktorá nie je dobrá je herecký výkon Anne
Hathaway. Nehrá zle, len pri ostatných hercoch je nejaká nevýrazná. Akákoľvek
emócia v jej podaní pôsobí umelo a násilne. Vlastne, celý film má sklony k
citovému vydieraniu, takže cynici budú v kine otrávene vzdychať. Hathaway sa
ani typologicky do tohto typu filmu tiež nehodí. Ženskej s výzorom nákupnej
maniačky neveríte, že ovláda raketovú fyziku.
To, čo najviac kazí zážitok z filmu je jeho dĺžka. Ato z
dvoch dôvodov. Prvá polhodina je neskutočne nudná. Koho trápi nejaké
farmárčenie?! Zaplatili sme za film o cestovaní vesmírom, tak nemrhajte naším
časom. A druhý, ten najzávažnejší problém, je predvídateľnosť. Ak patríte do
skupiny „hardcore sci-fi fan“ viete rozuzlenie po piatich minútach a fakt sa
vám nebude chcieť čakať ďalšie dve a pol hodiny kým sa vám to potvrdí.
A teraz príde tá dobrá správa.
Tento miš – maš vlastne funguje. Ako je to možné? Lebo
samoúčelné scény k dobrodružnému žánru patria. Bez nich by sme sa nudili.
Väčšina z nich je napínavá a ich zbytočnosť si nevšimnete. Väčšinou. Tak isto
označenie „vykrádačka“ by sme mohli nahradiť označením „pocta“. Lebo presne to
Interstellar je. Pocta klasickej sci-fi. Menám ako Clark, Assimov, Aldiss,
možno i Dick a mnohí ďalší, ktorí tvorili hlavne počas 60. rokov minulého
storočia. Nolanov najnovší film nie je nič iné ako poctivá žánrovka. So
všetkými plusmi i mínusmi, čo to so sebou prináša. Ale dobre sa na ňu díva, ten
vizuál je úchvatný i napriek tomu, že množstvo záberov pôsobí povedome. To z
pocti odnímajú istý prvok opakovania, ktorý niekomu prekáža.
Plus McGonaughey hrá ako o život, celý film kradne pre seba
(veď je aj hlavný hrdina) a jeho vyťukaný výraz je konečne na mieste.
A tak nás to všetkých, až na pár výnimiek vlastne baví.
Aký je teda rezult? Interstellar je znesiteľný film, aký v
kine už dávno nebol. Nie je to však nič, čo sme ešte nevideli, len ten
neexistujúci „bežný divák“ bude trochu prekvapený. Interstellar bude
preceňovaním filmom, nie však oveľa ale bude. Lebo jeho úspech netkvie v
Nolanovom „majstrovstve“ ale v kulte jeho osobnosti postavenom na Batmanovej
trilógií. Z periférie do mainstreamu preskočilo hard sci-fi. Škody pri dopade
sú takmer nulové. To je všetko, čo sa asi stalo. Lebo chyby vo filme prehlušil
Zimmer a násilné emócie.
Hodnotenie: 80%
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára