Som porotca, kto je viac?

 Rečnícka otázka, clickbait názov, nemusíte odpovedať. V zásade si to ani nemyslím. Ale keď ste už tu, čosi Vám o porotcovaní poviem. Veď prečo nie?

Som porotca v Martinus Cene Fantázie. Dovolím si tvrdiť, že najprestížnejšej a najväčšej žánrovej literárnej súťaži. Je to pocta. Ale i výzva. Logicky.

Som „Porotca z ľudu“ – človek, ktorý napísal recenziu na zbierku poviedok z minulého ročníka. Tá recenzia mala hlavu aj pätu, a tak som dostal možnosť recenzovať VŠETKY poviedky v súťaži. Jeeej.

Okrem toho o tom musím pravidelne vydávať výstupy vo forme vlogov. A tu narazila kosa na kameň.

Nie je problém poviedky prečítať. Teda je – niektoré sú fakt odpad – ale dá sa ich v pohode stihnúť aj desať za deň.

Vlogovať o nich je trochu o inom. Tento systém vynašiel cca v roku 2012 Šano Schneider (diki moc!). Bolo to však formou blogov. Nečakane, urobiť vlog je náročnejšie a hlavne trvá to dlhšie než napísať blog.

A teraz to dopodrobna opíšem. Kto ma zastaví?

Najskôr si musím napísať scenár. Zjednodušujem si to tým že je bodový, ale musím sa vrátiť ku každej poviedke, prehľadať poznámky, prepísať ich (viac-menej) čitateľne. To nezaberie až tak veľa času, vlastne je to ľahké. Len si pri natáčaní musím dať pozor, aby som sa nerozkecal o nepodstatných veciach.

Zvyčajne natočím tak polhodinu záznamu. Ten potom zosekávam tak, by som vystrihol všetky „hmm“, „uh“, brepty,, opakovania, zbytočné odbočky a ďalšie rétorické chyby, kvôli ktorým pôsobím ako Jeff Goldblum skrížený s Ďurom Malíčkom. Samozrejme, finálny strih musí mať hlavu a pätu, preto komentáre k niektorým poviedkam natáčam viackrát, aby som si bol istý, že z výsledku nasekám zrozumiteľný prehovor.

Strih zhruba tridsiatich minút zvyčajne zaberie tak hodinku a pol. Za ideálnych okolností. Potom to zhruba rovnako dlho renderujem (lebo mám trochu zastaralý počítač a hlavne strihám na zastaralom programe). Nahodenie na YouTube záleží od internetu. U seba v Nitre to mám tak za desať minút. U mojich rodičov za štyri hodiny. Bohužiaľ dosť veľkú časť leta som strávil u našich (z rodinných dôvodov), kde som radšej nič neuploadoval a nemal ani možnosť natáčať, takže som s tým radšej počkal, kým sa vrátim do Nitry.

Dúfajúc, že tam bude aj Marek.
Marek je doležitá súčať života, každý by mal mať svojho vlastného Mareka.

Viete, je to hanba, ale ani po štyroch rokoch youtubovania nemám vlastnú techniku a používam jeho. Keď som na Novej Bani, nemám teda veľmi ako natáčať. A stalo sa nám, že Marek nebol v Nitre a ja som nemal veľmi ako natáčať. Alebo ma z toľkých hodín za počítačom chytil kŕč do ruky a strihanie som na dva dni odložil, lebo som ani myš neudržal. Viete, život sa deje. Niekedy do toho niečo vojde.

Sú to možno výhovorky, ale (bez čítania) mi proces výroby jedného 20 -25 minútového vlogu zaberie štyri až päť hodín. A to nevyrábam len vlogy na MaCeFu. Mám aj kanál a prácu a tak. A rodinu. A rodinné povinnosti. A slabé telo. Niekedy aj myseľ.

Takže ma mrzí, že sa musím vyhovárať a vlogy trvajú tak dlho. No to je život.

Aj tak chcete len počuť ako Váš kúsok vychválim. No sklamem Vás, je to nepravdepodobné. Väčšina z autorov v tomto ročníku nevie písať. Sú nudní. Navyše ja som len jeden hlas z piatich. Moja pochvala nemusí znamenať nič.

Takže sa radšej zmierte s tým, že sa nabudúce budete musieť viac snažiť. Snažte sa a nečakajte na moje výpovede.

No ďalší vlog si aj tak pozrite. Pre istotu. Možno Vás naozaj pochválim.