O braku a vzducholodiach napichnutých na Notre-Dame

Poďme si pohovoriť o vlaňajších „Troch mušketieroch“  režiséra Paula W.S. Andersona (Resident Evil, Event Horizont). Existuje mnoho adaptácií Dumasovho románu, moja obľúbená je tá s Michaelom Yorkom, lenže porovnávať ich s touto verziu je číri nezmysel. Už len preto, že títo Traja mušketieri sú stopercentným brakom, bez prvoplánovej umeleckej ambície.

To nezmenená, že sú zlí, aj brak môže byť inteligentný a krásny ako je to i v tomto prípade. Teda, do istej miery. Andersonovu verziu je ťažké interpretovať, zaujať k nej konkrétny postoj, lebo film, hoci sa tvári ako moderná adaptácia určená prevažne tínedžerom, vo svojej podstate taký nie je. Porúša všetky pravidlá súčasných blockbusterov a je mu srdečne jedno ako na to divák zareaguje, lebo podstata je kdesi inde, v čistej radosti z dobrodružstva, hrdinských skutkov a ladnosti šermiarskych póz. Keby tento film vznikol pred desiatimi – dvadsiatimi rokmi, stal by sa kultom podobne ako Indiana Jones. Vznikol však v roku 2011, nespĺňa súčasné normy, na akčný film je málo akčný, historický taktiež nie je, veľké mená sú v závere porazené skupinkou (takmer) neznámych hercov. 

Divák tak ostáva zmätený a film ohodnotí negatívne.

Škoda, lebo Traja mušketieri sú dobrým filmom, vytkol by som im len nedotiahnuté efekty a hudbu, ktorá pôsobí neoriginálne. Všetko ostatné ja vysoký nadpriemer. Réžia je precízna, zaoberá sa aj tými najmenšími detailmi, po vizuálnej stránke je to všetko krásne prevedené a vyvážené. Scenár je samostatná kapitola, je vidieť, že autori milujú predlohu, poznajú ju do najmenších podrobností a neboja sa s ňou hrať. Dialógy sú skvelé, niektoré slovné prestrelky sa v originálnom znení dokonca rýmujú. Herci sú taktiež sympatickí, neprehrávajú, ako tvrdia niektorí. Práve naopak, na povrchu skvele zvládajú formálne postoje a výrazy vtedajšieho bontónu, skutočné emócie postáv znázornia len „mimovoľným“ pohybom mimických svalov, letným pohľadom. Zvlášť Milla Jovovich je skvelá, mladý D’Artagnan (Logan Lerman) svojou drzosťou a podrezaným jazykom za ňou nezaostáva.

Ako som napísal, brak, ale skvelý brak kde nechýbajú divoké šermiarske súboje, bitka vzducholodí a finálny súboj na vrchole Notre-Dame. Veď prečo nie, keď to sa to dá natočiť? (Skúšam si predstaviť toho producenta: „Ja tam chcem vzducholoď, poriadne veľkú vzducholoď!“ „Ale, pane, to sú Traja...“ „Máte padáka! Ešte niekto namieta?“) A toto je trošku problém, nie to, že film je občas priveľmi pritiahnutý za vlasy, ale to, že je oldschoolový. Hrdinovia bijúci sa o svoje dámy a vlasť sa dnes už nenosia, nepôsobia dostatočne skutočne. Tu ich však máme, so všetkým pátosom a pozérstvom čo k tomu patrí. A tomu som rád, lebo na takých hrdinoch som vyrastal, to sa mi spája s dobrodružstvom a je dobré vedieť, že v tom nie som sám.  Film vďaka tomu inteligentne komentuje súčasné trendy, odvracia sa od silných antihrdinských osobností a vracia sa k romantickým klišé kde naozaj platí „Jeden za všetkých, všetci za jedného.“ Toto nie sú klasickí Mušketieri, toto sú Mušketieri akých som si prial keď som mal pätnásť, toto je film, ktorý spĺňa všetko, čo si predstavujem pod slovom dobrodružstvo. A on si to aj uvedomuje je to jeho cieľ, ktorý napĺňa. Ja som bol spokojný, kráľovsky som sa bavil moje osobné hodnotenie je veľmi vysoké. Objektívne však tomu musím dať (stále skvelých) 70%.

P.S.: Brak = príbeh ala "šestákové romány"

The Three Musketeers

Traja mušketieri

2011  

r.: Paul W.S. Anderson

hrajú:  Logan Lerman, Matthew MacFadyen, Ray Stevenson, Milla Jovovich, Luke Evans, Mads Mikkelsen, Christoph Waltz, Gabriella Wilde, Orlando Bloom a ďalší.