Partička veselých monštier

Recenzia komiksu Ú.V.P.O. : Duša Benátok a ďalšie poviedky

Sú sviatky a my hodujeme. Popritom zabúdame, že tam vonku za vyhriatymi múrmi našich domov sa ukrýva hromada nebezpečenstiev. Našťastie, niekto na to myslí za nás: Black Watch, dvojica agentov z FBI, Doctor, Hellboy a mnohí ďalší. A keď Hellboy nestíha, sú tu ďalší agenti Ú.P.V.O. (Úrad paranormálneho výskumu a obrany) na čele s obojživelníkom Abe Sapiensom. Druhý diel tohto spinoffu nedávno vyšiel aj v českom preklade pod názvom Duša Benátok a ďalšie poviedky.

Ako si teda agenti poradili v teréne bez hlavného maskota Úradu?

Road trip naprieč Stredozemou, Part II: Pritvrdíme

Hneď prvý trailer bol až priveľmi digitálny. A tak som dianie okolo druhého Hobita prestal sledovať. Náročky, aby som svoj názor nekontaminoval dopredu. A principiálne som sa netešil.

Asi som urobil dobre, to už nezistím. Každopádne, Bilbov road trip sa už blíži k Hore, čas sa kráti, približuje sa Durinov deň, treba pridať na tempe.

Ultimátne honenie filmárskeho ega Petra Jacksona pokračuje, veď on sám je prvým človekom, ktorého na plátne uvidíme. Nesťažujeme sa, druhý Hobit ukážkový príklad ako by fantasy malo vo filme vyzerať. Chcem teda dať zaslúžených 100%, prečo mi v tom niečo bráni?

Vrana v koncentračnom tábore

Krása momentu je v jeho prchavosti.

Možno preto sú veci, ktoré dlho odkladám. Bojím sa, že cez ne prejdem tak rýchlo, že si ich nestihnem ani uvedomiť.

To je tak trochu aj problém komiksu Vrana – Súmrak bohov (James O’Barr, Jim Terry: The Crow - Skinning the Wolves). Ide v podstate o poviedku, ktorá má zhruba tri kapitoly. Odkladal som ju, možno aj pridlho, ale chcel som si ju proste vychutnať. Lebo Vrana by za to mala stáť.

Som zlý kresťan - nerešpektujem autority

Hrozne som váhal, či tento text vôbec uverejniť. Stále pre mňa aj pre okolie ide o citlivú tému. Ale nakoniec som si povedal, že si to viem obhájiť, zastať a prijať ako autor zaň zodpovednosť.

POPkast #2: A Mad Box with a Blue Man

Zhruba po mesiaci tvorivé duo šialencov (Ja a Marek "Killer" Čabák) prichádzame s druhým dielom nášho podcastu. Hlavnou témou je špeciálny diel Doctora Who natočeného k 50. výročiu odvysielania prvého Doctorovho príbehu. Okrem toho sa budeme baviť o 13 regenerácií, zahráme si milionára, povieme si o Kandidátovi a zistíme, že vlastne točíme film. ;) A nebude chýbať listáreň!

Videl som dobrý komiksový film

Tento blog je reakcia.

Veľmi nedávno, v časoch keď sa svet rozčuľoval nad Pastierskym listom, som na jednom webe, kde som chcel pred tou bolestivou témou aspoň na chvíľku uniknúť, natrafil na článok s názvom „Prečo je také ťažké natočiť prvotriednu adaptáciu komiksu?“

Tento článok ma taktiež pobúril. Avšak toto je moja téma, vec, v ktorej som doma, takže som si povedal, že budem reagovať. Tiež na Jednorožca prispievam, tak mi to odobrila aj jeho šéfka. Hor sa teda do toho!

World’s End: jednotlivci vs. spoločnosť

Neviem, čo je to s českými a slovenskými filmovými distribúciami. Celý rok sa teším na premiéru nového filmu môjho obľúbeného režiséra a oni sa rozhodnú, že u nás nebude premietaný. Tak to bolo začiatkom leta. O dva mesiace sa to zmenilo a „nový Wright“ mal ísť do kín, ale keď som naň chcel ísť, tak už nebol v ponuke. Možno chyba nie je v distribučkách  ale vo mne. Ale je jednoduchšie to zvaliť na ne, zatváriť sa ako filmový snob a ofrflať nedostatok európskych filmov v najväčšej slovenskej sieti kín. Samozrejme, nie je to pravda.

Thor a jeho rozprávkový výlet do Temného sveta

Jeden vtip ma tak skoro neomrzí: „Thor musí byť dobrý komunista. Má veľké kladivo a tak...“

Úprimne? Asi ma tak skoro neomrzí ani jeho filmová inkarnácia. Je vtipný, napínavý a dobre sa na to celé pozerá. Tu by som aj mohol skončiť, ale asi chcete toho vedieť viac, že?

Sila zvyku

Už som tu raz spomínal hru Poviedka na počkanie (na Scifi.sk). Opäť som sa jej rozhodol zúčastniť.
Téma bola "sila zvyku" a keď som sa pustil o písania (pripomínam, že na napísanie som mal len hodinu) zrazu sme išli na návštevu, volala mi priateľka a vôbec každý v okruhu siedmich míľ niečo potreboval. Ale nakoniec som zo seba dostal niečo plné čierneho humoru. Nech sa páči.

Way Way Back: Alternatívny film pre všetkých

Filmová sezóna 2013 bola vraj slabá. Borili sa mrakodrapy, prišlo niekoľko apokalýps, Biely dom nám dvakrát padol, videli sme Supermana… a to ešte nie sme na jej konci. Všetko to bolo nepríjemne hlučné a vizuálne úchvatné. Aj tak sa v diskusiách a na Facebooku o tejto sezóne hovorí ako o slabej. Tak isto ako sa to hovorilo o roku 2012, 2011, 2010, a tak ďalej. Vždy sa to bude hovoriť, kvalitu filmov preverí až čas. Vždy to tak bolo, vždy to tak bude.
Avšak to je len jedna strana ročnej filmovej produkcie. Tvár tej druhej je civilná, naivná a predstavuje alternatívu. Way Way Back rozhodne je takou alternatívou k „bežným“ hollywoodskym filmom, takže si ho vychutnajú aj hipsteri a pozéri. I napriek nálepke MADE IN USA.

Bontón Facebookového užívateľa

Pôvodne som sa chcel venovať inej téme, ale isté okolnosti v podobe nežiaducich statusov nemenovaných užívateľov/iek, ktorých si z nejakých dôvodov držím v priateľoch, ma k tomu nepriamo donútili. Inak povedané, naštval som sa. A tak píšem o tom, čo ma štve na Facebooku. Ale je naozaj potrebný ďalší haterský článok? Nie, nie je. Tak sa na to skúsim pozrieť z inej strany.

Carrie: neštvite podivné decká

Stredná škola je úžasné miesto. A čas. Všetci sa cítia strašne dospelo, nesú na svojich pleciach ťarchu sveta, dúfajú, že práve oni sú tí, čo ho zmenia a zachránia. A tí istí ľudia kašlú na zodpovednosť, autority, a tak vo všeobecnosti na všetko, z čoho majú pocit, že ich to obmedzuje. Mladí sú len raz, tak si to treba vychutnať. Až do dna! Tak sa tam všetci správajú ako deti, nevedomé si paradoxu medzi ich konaní m a ich rečami. Ale to asi znamená dospievanie. Stredná škola je magické miesto a čas. Och, ako som ju nenávidel. Aj Carrie ju nenávidela, ale na rozdiel odo mňa mala spôsob, ako sa s tým... ehm... vysporiadať. Či to bolo morálne je už iná otázka.

POPkast #1: Wrath of Darkness

Písmenká už dnes nestačia. Viem to s nimi najlepšie, ale keď mám pri sebe niekoho takého, ako Marek "Killer" Čabák, bola by škoda ostať len pri nich. A tak sme dali dokopy náš prvý (a dúfam, že nie posledný) podcast. A hneď je špeciálny. Budeme sa baviť o novom, aj starom, Star Treku z pohľadu absolútneho ST analfabeta (mňa) a ťažkého trekkieho (Mareka).  Až sa Vám naša šou bude páčiť, komentuje, laikujte, zdielajte a dajte nám vedieť! Ok, shall we begin?

Poviedka: Bod z ktorého nie je návratu

Na serveri scifi.sk prebieha v nedeľu taká hra: zadá sa téma a kto chce, môže do hodiny na ňu napísať krátku poviedku. Nedávno som sa zúčastnil aj ja. Téma znela Bod z ktorého nie je návratu. A tu je moje dielko. Po ňom som dopísal alternatívny záver, ktorý mi napadol už po časovom limite. Ale je lepší, podľa môjho skromného názoru. A ktorý sa viac páči Vám?

Hellboy a grilovačka upírov

Hellboy – to je ten červený chlap s chvostom a spílenými rohami. Poznáme ho všetci hlavne vďaka

filmom Guillerma del Tora. Priznám sa, že prvý Hellboy ma zvlášť nenadchol. Nevedel som pochopiť, prečo by som mal držať palce Diablovi, ktorého som sa toľkokrát pokúsil v rozličných počítačových hrách zabiť.

Pri možnosti pozrieť sa z blízka na predlohu som neváhal ani chvíľu, a nielen kvôli tomu, že k tejto výročnej limitovanej edícii Probuzení ďábla dávajú aj cool zapaľovač. Chcel som sa na neho pozrieť z blízka v jeho originálnom médiu. Napriek tomu som chvíľu váhal, kým som sa pustil do čítania.

Rýchlovka #12: 2 dievčatá s vážnym problémom

Strašne mám rád sitcomy. Dokonca aj tie slovenské.

Sú prepálené, hyperbolizované, štylizované a nereálne. Napriek tomu majú vážne spojenie s realitou. Nie vždy, ale majú. Najradšej ich mám pre ten nadhľad, ktorý je v nich a ktorý chtiac – nechtiac prenášam aj do reálneho života. Vlastne si pri nich opakujem lekciu z Adamsa  - život je absurdný. Pri istom uhle pohľadu. A každý raz za čas potrebujeme ten uhol.

Tvorivá kríza

Pozerám na tento virtuálny list papiera a pozeral som naň aj večer. Po troch hodinách „úporného premýšľania“ som napísal túto vetu. Celkom dobrý úvod, nemyslíte?
V poslednej dobe sa mi veľmi ťažko píše. Slová mám v hlave, nápadov mám dosť, len keď si sadnem za klávesnicu, váham. Naozaj niekoho zaujíma, že Staviteľ od Draga Jančara je krásna kniha o mýtoch a o komunizme, písaná pre tých, čo ho nezažili? Asi nie.

David Gibbins a techno –thriller

Techno – thriller je špecifický žáner kombinujúci sci-fi a dobrodružnú zápletku (špióni, vojenské zariadenia, nadnárodné korporácie a utajované projekty), ktorého príbehy sú zasadené do súčasného sveta. Ja mám k nemu blízky vzťah. Pokiaľ ma pamäť neklame, čo sa inak stáva často, práve cez techno - thriller som sa dostal k zahraničnej sci-fi. A vlastne aj tej slovenskej lebo Repkov román Tajomstvá troch strelených ním tiež trochu zaváňa a nepamätám si, že by som nejaké sci-fi čítal pred tým.

Koniec v Hollywoode

Recenzia filmu This is the End!

Už to tak býva. Adam Sandler v nejakej improvizovanej komédií na záver vytiahne smutný kukuč (ktorý sa inak nelíši od jeho ostatných kukučov) a vážne prenesie pointu, ktorá by nás mala zaraziť do kresla. Priateľstvo/ rodina/ krúžok šachu – to sú tie najdôležitejšie veci na svete. Teraz, keď to vieme, môžeme odísť z kina do západu slnka. Je to predvídateľné a nikoho to nebaví.

Roboti, špina a hromada nábojov

Recenzia komiksu Drsná škola

Hovorí sa, že cyberpunk je mŕtvy. Občas sa to stane, že niektoré žánre stratia na opodstatnenosti a zaujímavosti. Vyčerpajú sa a už nie je nimi čo povedať. Alebo horšie: preniknú do mainstreamu a rozpustia sa v iných žánroch, v márnej snahe tvorcov prísť s niečím inovatívnym.

Radosť zo strachu

Bolo to niekedy v zime, keď som sa ocitol v kuchyni s maminou tetou, ktorú som nevidel roky.

Nenápadne som sa snažil vytratiť kamsi mimo všeobecného ruchu, keď sa reč zvrtla na školu.

„A o čom máš vlastne bakalárku?“

„O horore,“ snažil som sa zjednodušiť moju tému, oficiálne :Analýza tvorby H. P. Lovecrafta a jeho nasledovníci v súčasnej popkultúre. „Rozoberám jedného konkrétneho spisovateľa a ako na neho dnes odkazujú.“

Tete sa rozšírili oči, mierne sa ku mne naklonila a zašepkala:

„A títo hororoví spisovatelia... oni nemôžu byť normálni, keď píšu také veci. A tí, čo to majú radi, tiež nie.“

Nečistá Očista – recenzia filmu The Purge

Amerika, rok 2022. Kriminalita je na historickom minime, ekonomike sa darí a ľudia za to vďačia šialenému zákonu: v jednu noc v roku je povolené zabíjať. Beztrestne a bezdôvodne. Viem si predstaviť, že by toto fungovalo na Slovensku. Štve vás sused? Vyrieši to brokovnica. A čo tá osada za mestom? Alebo ten nafúkaný papaláš... vlastne ten nie, ten by mal zaručene imunitu. Za to by z ulíc zmizli bezdomovci a cynici by konečne vyšli do ulíc s hymnou na perách. Hrozná predstava. Cena za tento „raj“ je príliš vysoká. Toto však film, bohužiaľ, nerieši.

Darebák – chlapec čo chce cigaretu

Svet tam vonku za oknom je šialený. Myslíme si, že o ňom niečo vieme, ale v skutočnosti nevieme

nič. Cudzinci na neznámom mieste.

Presne takto nejako sa cíti malý Jason. Nevie, kde je, kto je, ani prečo tam je. Vie len to, že chce cigaretu. Zo je vo svete bez nich problém. Jason žije totiž v budúcnosti na mieste, kde ľudia žijú v rovnováhe s prírodou, bez vojen, bez škriepok, mäsitého jedla a tabaku. Nuž, keď sa to tak vezme, Jason by s cigaretami mohol mať problém aj dnes, lebo má len desať.

Mariotovi dediči - Harry Potter na slovenský spôsob

Maja Holecyová by mala byť slávna.

Je pekná, milá, inteligentná, nadaná a... zadaná.  Skutočná ozdoba slovenského fandomu.  Jej meno vám však asi nič nepovie.  Nesmierna škoda, pretože keby sa narodila v zahraničí, už by si ju zobralo na paškál Inferno na Polici.

Zhruba vo veku, kedy bežní smrteľníci maturujú, ona vydala svoju prvú knižku a v čase, kedy jej rovesníci bojovali s nástrahami vysokých škôl, vydala ďalšie tri.

Dva slovenské filmy o beznádeji

Znovu som tu ja, píšem môj občasný blog o niečom, čo ma zaujalo. Tešte sa, alebo aj nie, mňa to nezastaví. Pred pár dňami som úspešne ukončil prvý stupeň vysokoškolského štúdia takže som plný entuziazmu. A čím sa budem zaoberať tentokrát? Za posledný mesiac som stihol len dva razy  zbehnúť do filmového klubu, zakaždým na domácu tvorbu. Nevzdychajte. Nie je to také zlé. A vôbec: táto averzia voči slovenskej filmovej kultúre ma štve. Je jasné, že nie sme Británia, ale aj tak – pozerať by sme to mali. Aj hovoriť o tom. Prečo sa nám to sleduje dobre a prečo nie. Ja som teda bol na Absolventoch a Killerovi. Zaujímavé zážitky.

Iron man 3 – hra s komiksovým klišé

Valí sa to teraz odvšadiaľ, pomaly nejde otvoriť ani jogurt, aby v ňom nesedel Robert Downey jr. v ikonickom brnení. Nesťažujem sa, len konštatujem a v duchu sa pýtam, nakoľko je potrebný ďalší text o štvrtom filme s Iron Manom? Rovnako ako aj iné články, kto chce, prečíta si ho, kto nie, ten ho ignoruje, aj keby bol v populárnom magazíne. Tak, egocentrická chvíľka skončila, naspäť k téme: Iron Man Three je podarený film ale nie spôsobom, ako sme zvyknutí.

Aj na Slovensku sa píše sci-fi

Kedysi sme tu mali skvelý, a bohužiaľ jediný, slovenský časopis o fantastike, ktorý poskytoval priestor rovnako Fandomu ako aj odborníkom, snažil sa osloviť rovnako širšiu verejnosť ako aj hardcore scifistov. Nuž a dával priestor začínajúcim slovenským spisovateľom. Volal sa Fantázia a zanikol. Hanba nám, že sme niečo také dopustili, teraz musíme sedieť v tieni našich českých bratov a živoriť na fanzinoch. Ale jadro Fantázie kdesi ostalo, ostala aj Cena Fantázie, a tak ako čierna diera hlce svetlo, tak to jadro hlce poviedky. Ale občas nám niečo vychrlí aj späť. Napríklad elektronický zborník eFantázia vol. 2 zostavený Ivanom Aľakšom.

Janko a Marienka – film, z ktorého nedostanete cukrovku

Veď prečo by ste aj mali? Je to film. Z filmov sa nedostáva cukrovka. Aj keď pri niektorých scénach mi lentilky zhorkli v ústach.

Tak a teraz k Jankovi, Marienke, ich stalkerovi, hromade stríg a 3D. Čo sa o tom dá povedať?

Sekera z bronzu, rúno zo zlata

Je smutné, že jeden z našich najplodnejších autorov musel väčšinu kníh vydať v češtine. Našťastie sa to pomaly mení a vydavateľstvo Artis Omnys znovu tlačí jeho staršie veci v materinskom jazyku. Jeho novinky si zase na starosť berie Slovart. Jeho nasledujúca kniha sa však iného, ako časopiseckého preloženia zatiaľ nedočkala (Fantázia 41 - 44). O kom je reč? O majstrovi tuzemskej fantastiky Ďurovi Červenákovi.

Nerd’s fact #XY

Sme strelení.

Občas to lezie na nervy.

Vesmírni tuláci - druhý diel

Február je už dávno za nami a tak na scifi.sk (kliknite!) pribudol druhý diel avizovaného seriálu. Tentoraz sa mojich postáv ujal finalista Ceny Fantázie 2012 Ján Gálik. Ako si s nimi poradil? Dočítate sa keď kliknete na ten odkaz ;).

Malá ukážka:

Vesmírni tuláci - Sci-fi román na pokračovanie

Aj napriek "bakalárskemu vyťaženiu" nezaháľam. Veselo si píšem ďalej. Lenže, tentoraz, som si pripravil niečo špeciálne.

Ďalšie filmy roku 2012 II.

Február sa láme na dve polovice a tak je na čase aby som uzavrel môj prehľad vlaňajších filmov (ktoré som videl ja). A hneď na začiatku si posvietim na majstra Burtona a jeho nie príliš Temné tiene...

Krv, slzy a kvety čerešní

Poznáte to: večer sa na intráku nudíte, do ničoho sa nikomu nechce. Ja s mojím spolubývajúcim, Marekom Čabákom, vymýšľam príbehy. Ako je táto mikropoviedka. V stredovekom Japonsku sa deje niečo zlé...

Rýchlovka #11: Greendale - škola, kde je možné všetko

Predstavte si, že spackáte svoj život. Prídete o prácu, o diplom a vašou jedinou šancou je vychodiť výšku znovu. A teraz si predstavte školu, v ktorej je to možné bez toho, aby ste sa snažili. Španielčinu v nej vyučuje šialený Kórejčan, školským poradcom je opitý Angličan, dekanom je teplý transvestita a niektorým žiakom je dobre cez osemdesiat. Zapísali by ste sa?

Stiahnite si naše filmy!

Niekedy je ťažké doručiť DVD. Zvlášť, keď toho človeka vídavate raz za pol roka. Preto som si povedal, že v mene našej amatérskej, nadšenej skupinky filmárov, "Ripnem" naše filmy a nahodím ich na Ulož.to. Nech sa páči, tu sú linky. Zabavte sa! ;)

Ďalšie filmy roku 2012 I.

Začína nám nový rok a s rebríčkami všetkého možného sa roztrhlo vrece. Mňa najviac zaujímali tie filmové a knižné. S mnohými som nesúhlasil, mnohé som nevidel (oceňované Tu to musí byť, alebo Terapia láskou ma totálne minuli).  Vidieť všetko nie je ani možné, veď ročne vznikne tisícky (ak zarátame aj Bollywood) filmov, to by som nemohol mať čas na nič iné iba kino. Alebo si denne pozrieť jednu aktuálnu snímku. Ja však dobieham aj staré veci, čítam, chodím do školy... Niečo som však videl a nie o všetkom som písal. Nebojte sa idem to napraviť. Nasledujúci text môže obsahovať subjektívne názory.

Čo ste nevedeli o ILLUSION

V Novej Bani existuje jedno nie práve malé kresťanské spoločenstvo, ktoré vydáva vlastný časopis pod názvom PodNebie. V poslednom, januárovom, čísle sa objavil rozhovor s niektorými členmi nášho malého amatérskeho štúdia. Avšak, neobjavil sa tam celý! Kompletnú verziu vám "exkluzívne" prinášam ja! Nájdete ju aj na našej stránke aj na mojom blogu.

Odpovedali: Juraj Búry, Filip Búry, Jozef Gulai, Filip Gulai a Kristián Balco. Pýtala sa (a rozhovor napísala) Margarétka Mašírová. Uverejňujem ho s jej dovolením.

Ilustrácia jednej knihy

Pre niekoho sú najväčšou aktuálnou udalosťou Vianočné sviatky, pre niekoho vianočný Doctor Who a pre veľa ľudí na planéte je to najnovšia adaptácia tolkienovského sveta – Hobit: Neočakávaná cesta.