Hneď prvý trailer bol až priveľmi digitálny. A tak som
dianie okolo druhého Hobita prestal sledovať. Náročky, aby som svoj názor
nekontaminoval dopredu. A principiálne som sa netešil.
Asi som urobil dobre, to už nezistím. Každopádne, Bilbov
road trip sa už blíži k Hore, čas sa kráti, približuje sa Durinov deň,
treba pridať na tempe.
Ultimátne honenie filmárskeho ega Petra Jacksona pokračuje, veď
on sám je prvým človekom, ktorého na plátne uvidíme. Nesťažujeme sa, druhý Hobit ukážkový príklad ako by fantasy
malo vo filme vyzerať. Chcem teda dať zaslúžených 100%, prečo mi v tom
niečo bráni?
Vlaňajší návrat do Stredozeme sa mi páčil. Nebol to film
mierený na občasného diváka, bol vyslovene fanúšikovský. Pomalé tempo, farebný
rozprávkový svet, a humor. Bolo to fajn, aj keď pri druhom pozeraní už trochu
zdĺhavé. No a pri dvojke na to zabudnite.
Po krátkom úvode, ktorý nahrádza frázu „stalo sa
v minulom diele“, Jakson hodí diváka priamo do akcie. Hneď sa uteká,
skrýva a ani návšteva u Beorna nie je taká pokojná, akoby sme čakali.
Tvorcovia sa poučili, mysleli aj na „bežného“ diváka a nechceli,
aby sa v kine tri hodiny nudil. Je to logický krok, veď Thorinova družina
sa preteká s časom.
Nezvýšilo sa len tempo, zhustla aj atmosféra. Zabudnite na roztomilých
ježkov. Temnohvozd je chorý pokrútený psychotický labyrint, Jazerné mesto je
zmrznuté upadajúce geto pod nadvládou tučného somára a ak by to nestačilo,
je tu ešte najlepší filmový drak všetkých čias (sorry, Draco). Súboj s ním
nie je žiadne maznanie sa s Kaiju.
Dej však pri tom všetkom vytratil. Film je preplnený detailmi,
a tak to celé vyznieva ako snaha filmárov oživiť Stredozem a previesť
ňou diváka a nie pokus o prerozprávanie príbehu. Všade sú huby,
pavučiny, ornamenty, prach, hromada vecí povaľujúca sa len tak... Nezabúda sa
na nič, uvidíme ešte aj ľudské latríny!
Fanúšik sa na toto
nikdy nebude sťažovať, veď je to presne to, čo sme vždy chceli.
Smaugova pustatina
sú vizuálne orgie, v ktorých výrazne cítiť ruku Gullierma del Torra. To je
super, len pri elfskom kráľovi sa už trochu opakuje. Nevýhodou je aj celkové
počítačové vyznenie filmu, avšak v HFR formáte to všetko vyzerá digitálne
do posledného obrázku, a tak to rýchlo prestane vadiť. Kompenzuje to aj
naozaj hlboké a využívané 3D. Pozerá sa na to sakramentsky dobre.
V čom je teda problém?
Vykašlime sa na to, že z Hobita je trilógia. Nevadí to, je to dokonca ešte lepšie. Len si to
vyžiadalo od scenáristov trochu kreativity. Pribudlo nám zopár nových postáv.
Ale zase to Jacksonovy vyšlo, elfka Tauriel je podarená figúrka, ktorú som si
veľmi rýchlo obľúbil. Bojovníčka, krásavica, na elfku trošku neotesaná. Navyše
jej bola vybudovaná zaujímavá zápletka. Nemusíme sa jej teda báť. Tak isto sa
vo filme nestratil ani Orlando, hoci vyzerá ešte viac ako dievča. Za tých desať
rokov pribral a má guľatú tváričku, ostro rysovaná brada je preč. Za to
predvedie celkom nádherné a nové spôsoby porciovania skirtov, takže jeho
jemný vzhľad mu prepáčime.
Vrcholom všetkého je však Smaug v podaní Benedicta
Cumberbatcha. Jeho úžasný hlas dokonale ladí s replikami
„shakespearovskej“ angličtiny, je správne hrozivý a oduševnený.
A animátori si na ňom dali naozaj záležať, nikdy sme nič takéto na plátne
nevideli a ani neuvidíme. Aspoň nie skoro. Hrôza a vznešenosť,
namyslenosť a krása do poslednej šupiny. Tlieskam a dúfam
v Oscara. Za toto si ho Jackson zaslúži.
Smaugova pustatina
je v mnohých ohľadoch lepšia ako pôvodná trilógia. Je to tak dobre, LOTR
v podstate oživil fantastiku na plátne a pritiahol k nej masové
publikum, Hobit má potenciál byť
vrcholom tohto žánru vo filme. Ale budem sa opakovať: čo mi na tom vadí?
Lebo niečo hej, z kina som odchádzal nadšený, bolo to
však nadšenie neúplné.
Je to spôsobené jazykom. Vznešené prednesy a pátos
starých eposov dnes už vyznieva trochu smiešne (poďakujme Game of Thrones). Dokonalý zážitok teda narúšajú prudké vpády
banálneho. Podivne vyznieva v niektorých momentoch scéna úteku na sudoch, aj
keď je úplne legitímna. Avšak už smiešne vyzerá, keď je elfka obligátne
nasvietená bielym reflektorom počas čarovného liečenia. A divákovi sa aj
Shakespeare preje počas troch hodín. Uvediem príklad.
„Čo sme to spravili?“ zaznie v závere filmu dramaticky.
Strih, čierna obrazovka a ticho. To aby sme mali všetci čas si uvedomiť že
je koniec, pokračovanie nabudúce. A do toho ticha sa niekto v sále
strašne zasmial. Presne vyjadril to, čo som ja cítil. Celá tá patetickosť
a dramatickosť vyznieva absurdne, keď ju niečo naruší. Čo sa vo filme
stáva.
Všetko má svoju hranicu a v Hobitovi bola porušená. Opäť je to problém minutáže. Tentoraz však
nejde o to, že by film divákom pripadal dlhý a nudný. Ide o to,
že v istom momente sa stáva tým všetkým presýtený. Nezaškodilo by zopár
vecí odstrihnúť alebo pridať občas „oddychovú“ scénu. To je to, čo ma toľko
rušilo. Bolo to natesno, ale prejedol som sa, a zrazu sa mi ďalšie sústo
pátosu nechcelo prehĺtať. A pritom tento jazyk k Stredozemi patrí,
nejde ho z nej odstrániť.
Smaugova pustatina tak
opäť ostáva len filmom pre fanúšikov. Divák, ktorý je „mimo“ ostane mimo. Film
je pre neho príliš pridlhý a neobsahuje, skoro žiadny príbeh. Ale aspoň sa
zabaví na dokonalom obraze.
Každopádne, Hobit: Smaugova
pustatina je najlepšou tolkienovskou fanfiction, aká kedy vznikla.
Fanúšikovské orgazmy, bravúrni herci, detailný vizuál a Smaug. Je to celé
dokonalé, vybudované krištáľovo čisto a pritom krehké. Stačí jeden moment,
aby sa dojem naštrbil. Napriek tomu to chcem vidieť znovu a znovu
a znovu.
Hodnotenie pre fanúšikov: 99,9 periodických.
Hodnotenie pre bežných ľudí: 60%
 |
| Už sa k Vám blížim a nie som Santa Claus! |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára