Videl som dobrý komiksový film

Tento blog je reakcia.

Veľmi nedávno, v časoch keď sa svet rozčuľoval nad Pastierskym listom, som na jednom webe, kde som chcel pred tou bolestivou témou aspoň na chvíľku uniknúť, natrafil na článok s názvom „Prečo je také ťažké natočiť prvotriednu adaptáciu komiksu?“

Tento článok ma taktiež pobúril. Avšak toto je moja téma, vec, v ktorej som doma, takže som si povedal, že budem reagovať. Tiež na Jednorožca prispievam, tak mi to odobrila aj jeho šéfka. Hor sa teda do toho!

Videl som dobrý komiksový film a nielen jeden. Videl som ich viacej: Watchmen, Scott Pilgrim vs. The World,  Constantine, Avengers, Thor 1 a 2, Sin City, 300, Batman z 1989, a tak ďalej. A ešte ich mnoho budem vidieť. Toto nie sú dobré filmy len podľa mňa, nejde o nejaký subjektívny výber, ale o fanúšikmi „schválené“ a kritikmi vyzdvihované filmy. Navyše väčšina tých filmov funguje aj mimo kontextov znalostí originálneho média. A to som sa dotkol len špičky ľadovca. Vedeli ste napríklad, že oceňovaná Road to Predition  je tiež natočená podľa komiksu? Hej? A čo taký Men in Black?

Natočiť dobrý komiksový film je asi rovnako jednoduché, ako natočiť dobrý „normálny“ film. Pod slovom „dobrý“, prosím, rozumejte vynikajúci, napínavý, vtipný, taký, čo má možnosť sa prepracovať do filmového kánonu a zaujať aj sviatočných divákov.

Dobré filmy nevznikajú stále, ale vznikajú na každej úrovni tohto média. Je jedno či chodíte do multiplexov, filmových klubov alebo sledujete prísne undergroundovú scénu s podivnými eroticko-sado-maso-hororovo-gore filmami.

O kvalite filmu nerozhoduje ani krajina pôvodu, ani jeho žáner. O kvalite filmu rozhodujú jeho tvorcovia, ich zapálenie, ich znalosti, ich šikovnosť. Rozhoduje o tom režisér, herci, scenárista. Rozhoduje o tom toľko faktorov, že sa to nedá ani vypovedať. Neexistuje návod, ako natočiť dobrý film. Aj mnohé známe mená ľahko zlyhajú, diváci bývajú vrtkaví ako šťastena (viď. Konzultant).

Zato vieme povedať, čo všetky dobré filmy obsahujú. Sú obrazom svojej doby, vždy nejakým spôsobom korešpondujú s realitou, vypovedajú o nás ľuďoch, zaoberajú sa veľkými, ale aj nízkymi témami neotrepaným a/alebo nám blízkym jazykom. Samozrejme, že obsahujú aj klišé, klišé je tu a vždy tu bude, tvorí hranice žánrov a skratky, ktoré sú vo filmoch potrebné. Bez neho by sme sa nezaobišli. Lenže, dobré filmy pracujú s týmto klišé inak, inovujú ho, kombinujú a prevracajú. Ani dobré filmy nie sú dokonalé, keby sme sa v nich chceli rýpať, vždy nájdeme nejaký problém, vždy niekomu niečo bude vadiť. Preto sa v nich rýpať nebudeme, najdôležitejšie sú aj tak reakcie cieľového publika alebo schopnosť filmárov naplniť ich víziu.

Teda otázky:
Funguje film?

Prečo (ne)funguje?

Komiksové filmy majú v tomto dokonca výhodu. Nemusia sa budovať od piky, už majú nejaký prazáklad, nejaký pretext, z ktorého tvorcovia môžu čerpať. Môžu si odpozerať, ktoré prvky sú pre príbeh dôležité, ktoré časti majú fanúšikovia radi, môžu sa vyvarovať chybám tvorcov originálu, alebo naopak, podčiarknuť ich genialitu. Navyše jazyk komiksu má mnohé spoločné s jazykom filmu. Pohyby kamery, prestrihy, kompozícia, obrazy... Scenárista má polovicu práce už za sebou a nemusí pohnúť ani prstom.

Pridanou hodnotou je aj fakt, že komiksové univerzá nahrádzajú v súčasnosti tie mytologické. Význam je ten istý, menia sa len postavy. Aj mytológia má svoje štruktúry, cesty, ako sa bežný človek môže stať hrdinom. Má svoje pravidlá, o ktorých píše Joseph Campbell alebo Jung. Vznikli o tom celé knihy, a tak to skúsim povedať čo najstručnejšie: tieto filmy sa vždy budú na seba podobať. Nie je to zlé, je to cieľom. Pre toto vždy bude Ramiho Spider-Man prelomový, lebo ako prvý to predviedol na plátne a predviedol to celé. Jasne, že Green Lantern bude neúspešný, keď je to presne to isté.

Je jasné a samozrejmé, že vznikajú dobré komiksové filmy a aj zlé. Rozhodne je hlúposť  tvrdiť, že všetky adaptácie komiksov sú slabé, tie najlepšie možno nadpriemerné.

Týmto sa okruhom vraciam na začiatok k spomínanému textu. Jeho autor si je, pravdepodobne, tohto vedomý, no i tak akoby cielene ignoroval hlbšie súvislosti.

Avengers bude vždy bez príbehu, lebo je to tímovka. Čakať od toho, že to rozoberie psychológiu hrdinov a dá nejakým konkrétnym väčší priestor, je nezmysel. Nie je kde, minutáž nepustí. A tak neostáva nič iné, len nechať ich mlátiť. Ich čaro je však v prepracovanosti a detailnosti Whedonovho scenára.

Nolanoví Batmani budú realistickí, lebo to je práve to, čo je na nich výnimočné. Gotických a naivných spracovaní Netopierieho muža bolo už dosť. Podobne je na tom aj Superman. Apropo, Man of Steel! Prvá hodina prišla autorovi zbytočná. Čo to... Prečo... Ach. Keď chceme Supermana vykresliť psychologicky a realisticky, nezaobíde sa to bez hromady dialógov a doplňujúcich obrazov. Veď si uvedomme, aká je to absurdná postava bez nich. V Snyderovom filme nebola ani sekunda zbytočného záberu.

Constantine musel prejsť výrazným posunom medzi komiksom a filmom, lebo originálny mág z Liverpoolu by v samostatnom blockbustri neobstál. A bolo to dobré, ten film je už teraz v podstate klasika.

Takto by som mohol ísť vetu po vete, ale nejdem. Na čo aj? Článok nie je smerodajný, nie je to ani dobrý blog, autor zabudol na to, že v skutočnosti neexistuje nič ako žáner „komiksových filmov“. Iron man je sci-fi, Batman je drsná detektívka. Pokiaľ chceme nejaké filmy označiť skutočne za komiksové, musíme sa pozrieť na 300, Sin City alebo prvý film s Hulkom (ten vlastne nepozerajme). Tieto diela sa naozaj snažia preniesť vizuálnu poetiku komiksu na plátno a celkom sa im to darí. Lenže toto v inkriminovanom texte nebolo ani spomenuté.

Skôr som nadobudol dojem, že autor len nedávno objavil čaro komiksov, a tak sa vrhol na ich adaptácie, pričom však doteraz tento druh filmov nepreferoval. Skôr som mal dojem, že očakáva prudké, skoro až klubové psychologické drámy s minimom trikov, a zároveň s dostatkom akcie. Well, aj na to mám riešenie:  X- men, X2 a X-men: First Class.

Alebo sa na problém pozrime z iného konca: komiksových filmov je veľa a mnohé sú naozaj dobré. Ak však niekomu ich poetika nesedí, mal by sa im vyhnúť, lebo aj najlepšia rada, najlepšie oboznámenie s kontextami nakoniec bude zbytočné. Rovnako ako snaha zastreliť Clarka Kenta. Filmy sa proste nebudú páčiť, o výsledku je vopred rozhodnuté. Ak ste tak naladení, zabudnite na to, čo som tu písal a choďte si pustiť niečo od majstra Finchera.