pondelok 30. decembra 2013

Partička veselých monštier



Recenzia komiksu Ú.V.P.O. : Duša Benátok a ďalšie poviedky

Sú sviatky a my hodujeme. Popritom zabúdame, že tam vonku za vyhriatymi múrmi našich domov sa ukrýva hromada nebezpečenstiev. Našťastie, niekto na to myslí za nás: Black Watch, dvojica agentov z FBI, Doctor, Hellboy a mnohí ďalší. A keď Hellboy nestíha, sú tu ďalší agenti Ú.P.V.O. (Úrad paranormálneho výskumu a obrany) na čele s obojživelníkom Abe Sapiensom. Druhý diel tohto spinoffu nedávno vyšiel aj v českom preklade pod názvom Duša Benátok a ďalšie poviedky.
Ako si teda agenti poradili v teréne bez hlavného maskota Úradu?


Komiks sa skladá z piatich nezávislých poviedok. Ale to ste si už iste domysleli podľa názvu. Prvá z nich je Duša Benátok. To vám tiež určite napadlo. Čo vám nenapadlo je, že ide o najlepší kúsok zbierky v duchu autora originálu. Ešte aj kresba Michaela Avon Oeminga pripomína Mikea Mignolu.
Poviedka tak kombinuje hororovú atmosféru a detskú kresbu, ktorú navyše obohacuje o porciu humoru. Na malom priestore toho nájdeme veľa veľa: upírov, Markíza de Sade, vyvolávania démona a jednej rímskej legendy. Dobre, veľmi dobre, skvelý začiatok, len či to tak pokračuje aj ďalej.

Druhé v poradí sú Temné vody. Klasický hororový príbeh z americkej školy. Inak povedané: je to o bosorkách. Prevarený námet zachraňuje jeden zaujímavý zvrat a detailmi hýriaca realistická kresba. Stále sme naladení na dobrej vlne, aj keď tomu začína niečo chýbať.

Nočný vlak knižku paradoxne nerozbehne. Táto poviedka o vlaku duchov obsahuje najlepšiu kresbu, má aj slušný námet, ale je to najslabší kúsok zbierky. Príliš rozťahaný úvod zaberie veľkú plochu a vo finále nie je kam manévrovať, a tak sa autori (Geof Johns a Scott Colins) uchýlili k nevysvetlenej skratke. Navyše sa úplne zbytočne snažia hrať na city a silné emócie. Nefunguje to a celé sa to rozpadá.

Niečo pod mojou posteľou musí potom všetko zachraňovať. Príjemný, skôr ironický príbeh o deťoch a ich nočných morách je nakreslený vhodnou kresbou. Nesie známky abstrakcie, zjednodušenia, no zároveň má zmysel pre vytvorenie atmosféry. Je podobná Mignolovej, a zároveň ostáva originálna. Krásne napravila chuť po nevydarenom Vlaku.

No a potom je tu už len dojazd. Taký obyčajný deň v Úrade je rovnako ironický príbeh o európskych zombie. Ako už názov napovedá, má celkom jasný a priamočiary priebeh bez výraznejšieho momentu. Škoda, takýto námet by utiahol samostatnú knihu. Ale zanechá dobrý dojem.

Tak ako celá kniha. Pri dojme to však končí. Bez Mignolu svet Hellboya niečo stráca. Na druhej strane, ide vyslovene o komiksy určené fanúšikom, ktorí si svet obľúbili. Pre nich je to ideálne čítanie, ak však chcete niečo viac, nestrácajte pri knižke čas. Je dobrá, nie však výborná a človek na ňu rýchlo zabudne. Avšak menej skúseného „komiksáka“ vo veku okolo 15 rokov určite poteší. Aj bez Hellboya.
Hodnotenie: 70%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára