Nové svety: Stratený svet a Disenchatment

Dopozeral som si HALLOWEEN (r. John Carpenter, 1978) a bolo to fajn. Ten film síce zostarol, ale právom, veď je základný kameň jedného subžánru. A možno som sa zle díval. Čo pre mňa nezostarne je SHERLOCK HOLMES (r. Guy Ritchie, 2009), ktorý ma bavil aj po piaty krát. Ale o inom chcem. O dvoch seriáloch: Disenchatment a Stratený svet.

DISENCHANTMENT (c. Matt Groening, Josh Weinstein, 2018-súčastnosť)

Matt Groening už stratil svoju ostrosť. Nie je šokujúci, ale to vo svete kde existuje South Park a Rick & Morty ide len ťažko. Avšak stále má čo povedať a vie byť zábavný. Disechatment je toho dokonalým príkladom – príbeh je o dospievajúcej dievčine, ktorá chce svoje miesto vo svete nájsť sama, napriek tomu, že jej ho okolie už dávno určilo. Znie vám to povedome? Lebo ja sa tak občas cítim.

Ak sa na Disenchatment budem chcieť dívať ako na paródiu fantastiky, zlyhá to. Aj seriál, aj my. Nie je to paródia. Je to regulérne fantasy,s vlastným príbehom. Len Groening ho občas okorení o láskavý, cynický, absurdný a hlavne ľudský humor. Postavy sa správajú moderne a prirodzene, čo je v kontraste so zasadením do magického sveta. Ale nikdy to neskĺzne do paródie.

Keď sa seriál snaží byť vtipným, je vtipný. Keď chce byť vážny, je vážny a keď chce rozplakať rozplače. Vie byť epický, aj komorný, absurdný i realistický. Každá časť je iná, no nepôsobí to ako bordel. Jediné, čo Disenchatment nie je, je stereotyp.

Ak teda v niečom zlyháva, zlyháva kvôli marketingu a diváckym očakávaniam. Ja som čakal oddychovú zábavnú jednohubku, ktorú som aj dostal. Až na finále, to ma koplo do gulí a nechalo s otvorenými ústami zízať na monitor. Je to ako Futurama, len s mečmi a čiernym morom! Takže odporúčam. Navyše, kto by nechcel vidieť Bendera ako kráľa?

Inak, keď sme pri fantasy, pozrite si aj DRAGONHEART 3: THE SORCERE’S CURSE (r. Colin Teague, 2015). Áno, Dračie srdce má i trojku. A aj štvorku. Miestami je to síce debilné, až to bolí, ale v zásade ak vypnete mozog, dá sa to zniesť. Je to v podstate to isté ako jednotka, len temnejšie. A Draci sú mimozemšťania. A má to idiotské historické zasadenie. Jednoducho, také poctivé fantasy B-čko. Takže skôr niečo pre fajnšmekrov.

STRATENÝ SVET (1999-2002)

Náročky to nenapíšem anglicky, lebo som to sledoval s dabingom. Kvôli nostalgií. Je pravda, že nie so slovenským, ale českým a zatiaľ len prvú sériu, no nedá sa mi o nadšenie nepodeliť.

Stratený svet je trash. Neviem či náročky, alebo omylom, ale je. Je to jeden z tých seriálov, na ktorých sa deväťdesiate roky ťažko podpísali, hoci vznikol už na prelome milénií. Poetiku očividne čerpá z Raimiho Herkulesa a Xeny avšak témou je to pulp. Čistý, nefalšovaný, naivný a detinský pulp.

Seriál síce na úvodnej obrazovke nesie meno Arthura C. Doyla, ale tam všetka podobnosť končí. A tak je jeho plošina s dinosaurami obrovská stovky, ak nie tisíce míľ a nachádzajú sa na nej všetky možné civilizácie. Hlavný hrdinovia skáču, jazdia na koňoch, tasia kolty a sú správne špinaví.

Stratený svet je jednoducho absurdnosť. Vec, ktorú sa oplatí sledovať. Nie kvôli charakterom, hoci William Snow a jeho Roxton bude pre mňa vždy prototyp dobrodruha (prepáč Indy). Oplatí sa to sledovať kvôli príbehom. Tie sú uletené. Nikdy neviete čo vás v ktorom dieli čaká. A tak sa stane, že v Stratenom svete nájdete aj:

-        Atlantídu

-        Fanatických kresťanských Aztékov

-        Rytierov z Camelotu

-        Časom cestujúcich druidov

-        Reptiliánov

-        Upírov

-        Múmie

-        Mäsožravé stromy

-        Vodné víly

A to je len prvá séria. Hrozne si prajem, aby tento seriál dostal reboot, kde sa to všetko zasadí do nejakého normálneho príbehového rámcu. Niečo ako „sme v alternatívnej realite“, alebo podobne. Ten tu totiž chýba.

Ale asi je to dobre, lebo každá časť je novým objavom. Je to ako kinderko: nikdy neviete, čo objavíte. A to sa oplatí!