pondelok 11. marca 2019

Grindelwald a tajomné dedičstvo

recenzia pôvodne vyšla tu

Do kín sa vrátil svet Harryho Pottera, no bez „chlapca, ktorý prežil“. Za to s Mlokom, pravdepodobne autistom, so záľubou v kryptozoológií.

Prvý diel Fantastických zverov bola prehliadka trikov bez poriadneho príbehu. Zábavný film, ale s trpkou príchuťou sklamania. Našťastie môžeme konštatovať, že dvojka sa svojmu staršiemu súrodencovi skoro nepodobá.
Hej, stále je tu Mlok (Newt), ktorý má od hlavného hrdinu ďaleko a v deji nemá opäť čo robiť. Príbeh ťahajú všetky ostatné postavy a to je dobre, lebo je to príbeh solídny, temný a dospelý. Tvorcovia sa síce tvária, že je to o zvieratkách, ale tie nemajú toľko priestoru a sú viditeľne odsunuté nabok, lebo omnoho zaujímavejší konflikt ponúka Grindelwaldova snaha o ovládnutie medzivojnového čarodejníckeho sveta.

Právom.
Snáď všetky postavy okrem Redmaynovej majú vybudované solídne konflikty, charaktery i motivácie. Niekto hľadá stratenú rodinu, niekto sa vyrovnáva s nešťastnou láskou, s rasizmom, so spoločenským postavením. Väčšinu času ani nevieme povedať, kto je naozaj dobrý (okrem Dumbledora) a kto zlý (okrem Grindelwalda). Príbeh nie je čiernobiely a každý niečo rieši. Len Mlok si naháňa zvieratká.
Všetko je to zavŕšené grandióznym finále s podmanivou hudbou. Zvrat na konci je len čerešnička na torte. Musím sa priznať, že na ďalší diel som navnadený, tvorcovia s Yatesom a Rowlingovou na čele ma dostali.
Mlok je naozaj najslabším článkom filmu, dej pri ňom doslova zastane len preto, aby sme dostali rozkošnú scénu so zvieratkom. Našťastie sa to stane tak dvakrát. Sám má málo motivácie zapájať sa do diania a jeho linka je plochá. Kto je teda skutočným hlavným hrdinom druhých Fantastických zverov? Kto by mal byť na plagáte?
Môže to byť Krédus (Ezra Miller), ktorý rieši naozajstný „quest“, no na to má relatívne málo priestoru. Väčšinu konfliktu nesie a emočným ťažiskom filmu je však Leta Lestrangeová. Kravitz sa síce herecky nepredviedla, ale jej postava je silná, má hĺbku a reálny dopad na dianie.
No a nezabudnime na Grindelwalda. Johny Depp sa snažil vystúpiť zo svojej typickej roly, ktorá nám už tak lezie na nervy. Podarilo sa mu to tak spolovice, aj za to asi vďačí scenáru. Jeho Grindelwald je chladný manipulátor, desivo presvedčivý vo svojom vystupovaní a pravde. Keby ho hral menej opozeraný herec (naozaj je ťažké nevnímať ho ako Deppa so šošovkou), tak by to bol záporák desivejší než Voldemort. Takto zastal tesne predtým, no i tak je to milé prekvapenie.
Fantastické zvery: Gridevaldove zločiny majú slabšie pasáže. Napríklad celá neprehľadná otváracia sekvencia. Stále je tam čo vylepšovať. No zachraňujú to dobre napísané postavy, zaujímavý dej a sugestívna hudba. Konečne sme dostali to, čo nám bolo sľubované: nový príbeh zo sveta Harryho Pottera, ktorý nesie v sebe povedomé motívy, ale zároveň pôsobí dostatočne inak. Už to nie je len snaha zarobiť, už to má aj niečo ako dušu. Už to má príbeh, ktorý sa oplatí vidieť, ktorý sa oplatí rozprávať.
Len škoda, že ho ten zbytočný Mlok brzdí a zavadzia.
75%

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára