Malá ukážka:
Prebudilo sa to. Okamžite zaregistrovalo žiarenie prevaľujúcich sa temných prázdnych vĺn obmývajúcich toto miesto. Boli veľké ako planéty a bez jediného zvuku ním prechádzali. Počulo tmu všadeprítomných víriacich energií.
Toto bolo miesto, ktoré bolo mimo všetkých zákonov. Tu neexistovalo nič. Tu sa rodilo všetko. Toto bol Nepriestor. Križovatka všetkých ciest vedúcich odvšadiaľ všade.
Nemuselo sa obzerať okolo, akoby to urobilo vo fyzickom svete. Tu sa mohlo zamerať súčasne na všetko. A preto okamžite odhalilo príčinu svojho prebudenia. Zachvelo sa. Trhlinou do Nepriestoru sa niečo dostalo dnu. Bolo to živé.
„Lovci. Ako ma našli?“ zašepkalo si to zdesene.
„Nemohli ma tu nájsť. Nemohli. Ešte nemám dosť síl. Ešte ne... Preč.“
Vtedy si uvedomilo, že tí, ktorí ho vyrušili, sú príliš malí a slabí, aby mu mohli ublížiť. Leteli Nepriestorom v špirále a nevedeli, že je tu niekto s nimi.
Pocítilo hlad. Nekonečný a bolestný.
„Ešte nie je čas.“ To dobre vedelo. Malo ešte spať. Zobudilo by sa samo a dostalo by najesť.
Hlad, ktorý pociťovalo, ho privádzal do šialenstva.
„Mäso. Potrebujem mäso.“
Napriahlo chápadlo a obalilo ním letiacu kovovú vec. Z jej vnútra zacítilo päť živých bytostí a jedno silné elektromagnetické vyžarovanie anorganického mozgu.
„Mäso. Potrebujem ho. Hneď.“
Aj keď oslabené, stále dokázalo v Nepriestore vytvoriť vlastnú trhlinu. Nechcelo ich tu. Zahnalo sa na koráb, akoby to bol otravný hmyz a vypudilo to votrelcov smerom k planéte, kde zanechalo kus zo seba. Svoj žalúdok. A ten bolo treba naplniť.
„Ale ešte nie je čas. Porušíš dohodu.“ zašepkala posledná racionálne uvažujúca časť jeho mysle.
Hlad prehlušil výčitku.
Zatemnená myseľ aktivovala Gmorka na Mŕtvom ostrove. Prišiel čas kŕmenia.
Skôr ako sa trhlina do Nepriestoru uzavrela, zhliadlo na pozadí oblačnosti nad planétou horiacu vesmírnu loď, ktorej ešte na rozlúčku vyskratovalo ovládanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára