Občas to lezie na nervy.
Naše milované subkultúry sú znásilňované pozérskymi
tínedžermi a Disney Channnelom. Predstava príjemného večera je spojená
s pukancami, (video)hrami a soundtrackom zo Star Wars. Nerdi,
geekovia, kockáči, fanovia komiksov, zanietení dekadenti závislí na pop-kultúre,
združujúci sa na uvrešťaných a farebných conoch. To sme my, nemalá súčasť
spoločnosti. Ja som jedným z vás, aspoň do istej miery, veď prečo nie?
Bežný život strávený nad daňovými priznaniami a stereotyp nikdy
nekončiacich ožral-party ma nebaví. Nie je to výnimočné, je to sivé
a nudné. Nehanbím sa za to, že Silvestra som trávil v spoločnosti
piatich ľudí, bez alkoholu, pri videách CYANID AND HAPPINES. Bavil som sa a bolo
mi dobre.
Mám to rád, baví ma donekonečna sa hádať, ktorý superhrdina
má väčšie... pazúry, a ktorý Doctor je najlepší. Keď dostanem výplatu, nebežím
do obchodu s topánkami, ale do predajne s DVD. Vreckové utrácam
v antikvariátoch pri ošúchaných knihách z edície STOPY. Nedospel som,
hra u mňa zostáva hrou, radosť sa nestráca, nepotrebujem si ju nahrádzať
zvádzaním (čo neznamená, že neviem oceniť dospelejšiu spoločnosť, len sa môj
život nekrúti okolo toho). Freud by určite o tom napísal rozsiahlu štúdiu,
kde by hľadal spojenie medzi RPG hrami a libidom, pričom by vytvoril
nejakú nepriamu úmeru zobrazujúcu nepomer navštívených festivalov sci-fi
s množstvom sexuálnych partnerov. Ja nie som on, nepíšem štúdiu, robím
blog o tom, ako ma to celé občas serie.
Všetko toto je fajn.
Nie je na tom nič zlé, legitímna subkultúra tolerovaná
spoločnosťou. Všade sú plusy a mínusy. A všetko má svoje nepísané
pravidlá, podobne ako mafia, návšteva kostola alebo nákup v McDonnald’s. Nadávame na „ovce“; ľudí
bezmyšlienkovite sledujúcich aktuálny trend bez toho, aby mali k nemu
nejaký hlbší vzťah (zrazu koľko je tu fanúšikov seriálu Teória veľkého tresku, hoci
pred štyrmi rokmi mi to niektorí z nich vypískali). Nevšimli sme si, že my
sami to robíme? Príklady? Zopár ich mám.
Indiana Jones 4!
Áno, je to zlý Indy. Ale je to dobrý film, keď sa postaví
mimo sériu. Veď čo sme čakali po 19-tich rokoch? Áno, Shia LaBeouf je nesmierne
otravný, ako vo väčšine jeho filmov. Nie, nemôžu za to mimozemšťania. Seriózne,
čo proti nim máte? V SG: ATLANTIS vám neprekáža, že Atlantída bola ich
základňou. Neprekáža to ani v žiadnej inej konšpiračnej teórií. Tak prečo
tu?! Vlastne, keď sa začnete o krištáľové lebky zaujímať, nenatrafíte na
nič iné! Tak kde je problém? Prečo všetci tak unisono na nich nadávate vo
štvrtom Jonesovi?
Podobne je to s Prometheom. Votrelec bol sci-fi horor. Prometheus je tiež, len bolí prechod zo sci-fi do hororu. To však neznamená, že to budem zatracovať. Zmierte sa s tým.
Podobne je to s Prometheom. Votrelec bol sci-fi horor. Prometheus je tiež, len bolí prechod zo sci-fi do hororu. To však neznamená, že to budem zatracovať. Zmierte sa s tým.
Taktiež ma štvú pózeri, ktorí si kúpia tričko s logom
Supermana, ale ani nevedia, aké vydavateľstvo ho vydáva. Automaticky však
nebudem odpisovať každého, kto to nevie, ako príživníka na aktuálnom trende. Napríklad redaktor hernej relácie INDIAN,
Killer, je môj spolubývajúci. Je to ťažký trekie, v malíčku má celého Asimova
a tiež to nevie. Pop-kultúra je príliš široká na to, aby sme vedeli
všetko. Niektoré veci sú základ, niektoré kánon... Ale keď dokážeme tolerovať
ľudí závislých na Star Wars, a pritom nechcú vo svojom časopise vidieť
text o filmoch Kevina Smitha (lebo nie sú dosť sci-fi), môžeme tolerovať
aj neznalosť komiksových vydavateľstiev.
Podobne je to aj s nedioptrickými okuliarmi. Je to
retardované, ale priznajme si: je to aj sexi! Že, Leonard? Ja by som sa
nesťažoval, keby ich moja priateľka nosila... na vhodné príležitosti.
Takto by som vedel pokračovať. Nie síce dlho, ale ešte niečo
by sa našlo. Prejdem k tomu hlavnému, čo mi vie skaziť pekný deň
a znechutiť celú nekonzistentnú komunitu.
„Google it!“
Jasne, v pohode, nie je problém. Len keby som nemusel
už päť dní v kuse počúvať z okolia o topánkach a kto
postúpil vo futbale. Jednoducho, rád si popíšem s niekým, kto má podobné
záujmy, a rád začínam debatu otázkou, ktorú by som si mohol vygoogliť.
Slabý argument? A čo toto: Slovensko je stále krajina druhého sveta, takže
internet nie je samozrejmosť. A ani stabilné pripojenie. Predstavte si, že
mimo miest, na vidieku, vám kvôli zlému pripojeniu googlovanie potrvá 30 a
(častokrát) viac minút. Bez srandy! Neverili by ste, ako dlho sa načítavajú
výsledky vyhľadávania, hlavne, ak je blbé počasie alebo preťažená sieť! Je
jednoduchšie niekoho sa opýtať.
Hanblivosť? Prosím vás, nechcem, aby ste po ulici behali nahí...
Jaj, počkať! Je tu nepísané pravidlo, prevzaté od informatikov, že na „debilné“
otázky („Čo je IDW? Vydavateľstvo alebo skratka magazínu?“) odpovedáme
podráždene a odkazujeme na Google. Keby to bola otázka, ktorú počúvate
každých päť minút, pochopím to. Ale nie je.
Takže ste antisociáli? Hej? Tak prečo chodíte na cony
a bývate milí? Jack Nicolson v Tak
dobre, ako sa len dá je antisociál. Väčšina z vás -hlavne tí, čo to
najhlasnejšie kričia – sú len drzí ufňukanci prosiaci o pozornosť. Nerobte
z toho pravidlo v zmysle „Som iný, preto nenávidím spoločnosť!“.
Tak je to. Dostal som zo seba ďalší bezvýznamný blog. Môžeme svorne nad ním mávnuť rukou. Ale určite nie som jediný, koho to serie. A keby aj, budem s tým otravovať. Deal with it!
Zabudol si spomenúť, že rád hľadáš paródie:)
OdpovedaťOdstrániť