Pre niekoho sú najväčšou aktuálnou udalosťou Vianočné
sviatky, pre niekoho vianočný Doctor Who a pre veľa ľudí na planéte je to
najnovšia adaptácia tolkienovského sveta – Hobit: Neočakávaná cesta.
Dopadlo to tak, že som nútený tento obsiahlejší text rozdeliť do samostatných kapitol. Áno, aj keď je Hobit malý vzrastom, ukrýva toho v sebe veľa.
Film o jednom Hobitovi
Prvý diel novopečenej trilógie zo Stredozeme má názov
neočakávaná cesta a adaptuje zhruba polovicu knižnej predlohy.
Porovnávanie na koľko je jej verná skrátim do jednej vety, lebo aj tak máte
možnosť si to prečítať inde: je jej presnou rozhýbanou ilustráciou, ktorá má v sebe
všetko do bodky, plus niečo na viac. Dialógy, prostredie atď. – to všetko
cituje predlohu.
Porovnávaniu s LOTR sa už nevyhnem aj keby som sa rád
(tiež je toho všade dosť) – tiež je nasilu citovaný. Jackson v mnohých momentoch
odkazuje na svoj masterpiece, či už ide o štylizáciu scény, alebo prácu
s kamerou. Neostáva však iba pri tom. Hobit má z hľadiska rozprávania
príbehu rovnakú štruktúru ako Spoločenstvo prsteňa. Úvod trvá zhruba rovnako,
v približne rovnakej minúte sa vyberieme von z Hobitova... Však
niekedy je menej viac a toto neustále pripomienkovanie môže prekážať. Jasné,
Hobit je z toho istého sveta, aj postavy sú tam spoločné, ale je tu iný
príbeh a iný film. Zopár narážok poteší, ale nemal by sa vybrať vlastnou
cestou? Deje sa to. Hobit je farebnejší, humornejší, naivnejší
a rozprávkovejší. To neznamená, že nemá svoje vážne, dospelé miesta.
Niekedy sú zbytočne otravné, ale ich čaro je o to silnejšie, o čo
viac stoja v kontraste so zvyškom filmu.
Na mieste je aj iná otázka: obstojí Neočakávaná cesta ako
samostatný film bez tohto kontextu? Predpoklady na to má. Kamera je skvele
zvládnutá, triky úžasné, herci tiež (hlavne Martin Freeman ako Bilbo), príbeh...
príbeh už nie. Je rozvláčny s mnohými líniami a mnohými postavami,
ktoré robia mnohým problém. Je to dosť nezvyk vidieť vo filme určenom masovému
publiku kolektívneho hrdinu (teda bandu trpaslíkov, pri ktorých je zbytočné
snažiť sa ich rozoznať). K tomu si
prepočítajte ťažkotonážne fantasy klišé a dostanete film, ktorý mainstream
neprivíta nadšene. A predsa sa ozývajú nadšené hlasy! Prečo?
Pre koho je film určený
Lebo to sa ozývajú fanúšikovia klasickej fantasy, ľudia,
ktorí nemusia mať bezpodmienečne načítaného Tolkiena na to, aby sa z neho
tešili. Je to preto, že je v nich niečo detské, prirodzená radosť
z dobrodružstva a objavovania. Sú to ľudia hrajúci stolné/počítačové
RPG, ktoré majú korene práve v tomto žánri a aj práve v tomto
diele. Ľudia, ktorých dokáže ešte stále nadchnúť mytológia, metaforické aj fyzické
zostupovanie hrdinu do jaskyne. Toto všetko je v Neočakávanej ceste
prítomné. Práve preto sú títo ľudia filmom nadšení. A nie je ich málo. Vek
tu nehrá úlohu. Všetci ostatní budú v kine zaspávať od nudy.
Malá filmová revolúcia
Neviem či ste si to všimli, ale CG efekty pred LOTR
a po ňom sú o niečom úplne inom. Štúdia WETA a Industrial Lighgt
and Magic práca na trilógií natoľko zasiahla, že zmenili počítačové efekty na
niečo, čo už v A-čkových filmoch nevnímame. Je len prirodzené, že Jackson
sa o filmovú revolúciu pokúša aj teraz. Opäť mu ide o zmenu nášho –
diváckeho- vnímania filmu. Nasadzuje formát HFR (len pripomeniem, že namiesto
24 snímkov za sekundu ich po plátne „prebehne“ 48). Tento formát je možno
budúcnosťou kinematografie, avšak je ešte len v plienkach a filmári
nestihli vychytať všetky jeho muchy.
Zásahy počítačom je opäť cítiť, tak isto aj viete, čo je
robené v štúdiu a čo sú masky. Mne osobne štúdiovosť nevadí, koniec –
koncov je kopec filmov, ktoré sú ňou prepchaté a stali sa kultovými (napríklad
Indiana Jones). Toto všetko sú veci, ktoré sa časom prispôsobia a my si na
ne spomenieme s nostalgiou. Naozajstný problém je pohyb. Ten je tak
plynulý, že to až odcudzuje. Náš mozog proste neverí tak vernej simulácií.
Prejavuje sa to dojmom zrýchlenosti obrazu alebo závratom pri panoramatických
záberoch (takže aj práca s kamerou sa bude musieť opäť podať v pred).
Toto všetko donúti film sa vyvinúť, za čo som vďačný ako estetik, ako diváka ma
to však môže neuveriteľne rušiť. Kladom je, že 3D je naozaj trojrozmerné. To
musím pochváliť.
Kúsok umenia
Keď sa však prehryziete všetkými týmito vrstvami
a prekážkami, narazíte na filmové dielo natočené nie pre zisk (no dobre,
aj pre zisk) ,ale hlavne pre radosť z filmovania. Jackson nám opäť
dokazuje, že pre neho je dôležité oživiť svet, ale tak aby pôsobil esteticky,
aby sme mali túžbu sa znovu do neho vracať.
Deje sa tak prostredníctvom perfektnej kompozície (kamera ja
v správnych momentoch rámcovaná prostredím, môžeme natrafiť na zaujímavé
hry farieb a svetla), ktorá vrcholí v scéne s Bielou radou.
Všimli ste si niekedy oblečenie všetkých štyroch postáv a ich priebežné
rozostavenie na scéne? Krásne to korešponduje s ich postavením
v príbehu a aj ich aktuálnymi vzťahmi, ktoré sa priamo v scéne
vyvíjajú. Nehovoriac o tom, že Galadrielin príchod na scénu je jeden
z najkrajších obrazov, aké som v poslednej dobe videl. Tvorcovia tak
vniesli kúsok výtvarného umenia do čisto komerčnej záležitosti. Ja viem, že sa
to deje pomerne často (ale malo by sa častejšie), vždy ma to však poteší.
Ďalšou rovinou je psychologizácia postáv a dotvorenie
ich motivácie. K tomu niet čo dodať, každý rozprávač vie, že je to nutné
pre uveriteľnosť príbehu, pre to, aby sa recipient stotožnil s postavami
a tak ľahšie nadviazal na emócie príbehu. V Hobitovi to má za
následok dospelejšie vyznenie a je to jedna z príčin nejasného
určenia cieľového diváka. Našťastie to neprekáža, len to pomáha. Pre znalcov
predlohy je určite zaujímavé sledovať aj túto rovinu.
Súhrn
Neočakávaná cesta je film z mnohými muchami, ktoré by
iné dielo poslali medzi prepadáky. Stavia však na pevnom základe zabehnutej
značky, ktorá ho drží nad vodou. Niežeby si to neslúžil. Stretávame sa tu
s komplexným filmom, do bodky premysleným a natočený so všetkou
úctou k predlohe a jej fanúšikom.
Dojem však nekazia ani tak efekty (a zďaleka nie herci), ako to robí
recyklovaná a často nevýrazná hudba („trpasličí“ motív zaznie asi 3x za
film a vo zvyšku je prebitý desať rokov starými soundtrackmi)
a pomalé tempo filmu. Našťastie je nám to vynahradené pestrosťou, ktorou
film hýri. Na plné hodnotenie to však
nestačí. Pre bežného diváka to pri prižmúrení očí bude kdesi okolo 70%. Čisto
subjektívne, ako fanúšik, tomu však dávam 95%. Rozhodne väčší zážitok ako Atlas
mrakov.
Hobbit: An Unexpected Journey
Hobit: Neočakávaná cesta
169 min.
USA / Nový Zéland , 2012
Réžia: Peter Jackson
hrajú: Martin Freeman, Stephen Hunter, Peter Hambleton, Eric Vespe, Ian McKellen, James Nesbitt, Jeffrey Thomas, John Callen, Graham McTavish, Mark Hadlow, Richard Armitage, Cate Blanchett, Elijah Wood, Andy Serkis, Hugo Weaving, Christopher Lee a ďalší
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára