streda 15. mája 2013

Iron man 3 – hra s komiksovým klišé



Valí sa to teraz odvšadiaľ, pomaly nejde otvoriť ani jogurt, aby v ňom nesedel Robert Downey jr. v ikonickom brnení. Nesťažujem sa, len konštatujem a v duchu sa pýtam, nakoľko je potrebný ďalší text o štvrtom filme s Iron Manom? Rovnako ako aj iné články, kto chce, prečíta si ho, kto nie, ten ho ignoruje, aj keby bol v populárnom magazíne. Tak, egocentrická chvíľka skončila, naspäť k téme: Iron Man Three je podarený film ale nie spôsobom, ako sme zvyknutí.


Môže za to hlavne zmena režiséra a scenáristu  - Jona Favreaua vystriedal  Shane Black, ktorý predtým napísal Smrtonostnú zbraň (to je ten film s Gibsonom nie Willisom), Posledného skauta (to je s Willisom) a Kiss, kiss, bang, bang! (v tomto účinkoval, pre zmenu, Downey jr.), kde si vyskúšal aj réžiu. Okrem toho pracoval aj na ďalších chuťovkách. Diváci sú s týmito filmami spokojní (ja hlavne s posledným menovaným), tak prečo by nemal siahnuť aj na niečo nákladnejšie ako napríklad odštartovať ďalšie obdobie „Marvelovských“ filmov pod názvom Phase II?

V skutočnosti je to väčšia výzva, ako sa zdá. Séria adaptácií Marvelu je totiž jeden filmový experiment, ktorý mení pravidlá hry – vyžaduje si nový prístup k budovaniu príbehu či hrdinov, a preto aj nový prístup vnímania od divákov (ktorý nie je zaručený). Aby bola zachovaná súdržnosť vesmíru, nesmie prejsť žiadny hrdina závažnejšou zmenou. Teda nesmie umrieť, prísť o ruku a tak podobne. Napätie a tajomno sa teda vytráca, ostáva len atrakcia, triková jazda na húsenkovej dráhe. Nemá a ani nás nezaujíma ´čo sa stane´ ale ´ako sa to stane´. Príbeh je preto odsunutý na vedľajšiu koľaj, dôležité sú scény a ich zábavnosť. Atrakcia. Bombastickosť. Dojem. Veci, čo ľahko vyšumia.
Kdesi som čítal, že tento koncept je návratom k prvopočiatkom kinematografie, k Meliésovi a jeho Ceste na mesiac, k podobným filmom, ktoré tiež neriešili silu príbehu, ale chceli diváka očariť obrazmi, trikmi a lacným úžasom. Či je to krok späť, alebo filmová revolúcia, nechám rozhodnúť iných. Nie je to dôležité, pokiaľ to u divákov funguje.

Ako teda k tomu bude pristupovať tvorca? Smerovanie nemôže zmeniť, ale môže sa pohrať s očakávaniami diváka. To je presne Blackov prístup. Superhrdinské klišé narušuje civilnejšími scénami, cynizmom a nadhľadom. V praxi to vyzerá tak, že Iron Man je dospelejší ako boli Avengers, Tonymu pribudlo nielen pár jaziev, ale aj nejaká tá psychická trauma. Keď však film získava príliš čierne odtiene, príde zvrat, hláška, dialóg, proste niečo, čo ho v momente odľahčí. (Častokrát v podobe čierneho humoru.)
Zmene sa nevyhol aj koncept Iron Mana ako takého. Stark si, ako každý správny hrdina, pred zavŕšením svojej cesty musí vytrpieť poriadny pád, ktorý si privodí sám. Filmu to nechýba, je to tam zosobnené stratou svojich milovaných oblekov. Proti súperom teda stojí sám, ozbrojený kreditkou, francúzskym kľúčom a jedným drzým faganom. Low buget hero. Veľmi zaujímavá zmena pohľadu, ktorá poteší i pobaví. A to nie je všetko! Film neustále búra ďalšie divácke predpoklady: zo záporákmi je to úplne inak, ako čakáte, v závere zistíme, že hrdinom je tu možno niekto iný a prekvapí vás aj silná a výrazná kritika politiky USA. Black nedosahuje Whedonovej precíznosti, ale dôstojne napĺňa odkaz z Avengerov.

K hercom sa ani nevyjadrujem – tradične skvelí.

Vypýtalo si to však svoju daň. Príbeh je jednoduchý a plochý (zachraňuje ho len, že tvorcovia si  tento fakt uvedomovali, a tak sa dej netvári byť chytrejší ako v skutočnosti je a diváka s udalosťami oboznamuje v momentoch, keď si ich aj on domyslí). S hromadou logických dier. Na škodu je aj 3D formát, ktorý je síce prítomný aj využívaný, len nejako mu chýba hĺbka, a tak ho čoskoro prestanete vnímať.  Ruka v ruke s tým ide neprehľadná akcia. Sklame aj soundtrack, ktorý obsahuje silný motív (podobne ako to bolo u Avengerov), lenže väčšinu filmu je nevýrazný a ja som ho ani nevnímal (podobne ako to bolo aj u Avengerov).

Tak si to teda zhrnieme: Iron Man Three je pulpový a brakový. Kto o tom pochybuje, presvedčia ho (nielen) záverečné titulky odkazujúce k poetike akčných buddy komédií filmov 80-tych rokov a šestákovým románom (veď aj z nich sa zrodil komiks, že áno?).  Spomeniete si hlavne na Die Hard alebo Air Force One. Je to práve táto poetika, ktorá tretieho „Plecháča“ vyčleňuje z radu bežných komiksových adaptácií a robí ho ešte otvorenejšieho mainstreamovému publiku, čo vzápätí pokazí rada narážok na iné filmy Marvelovského univerza.
Napriek tomu ostáva Iron Man 3 vtipným a chytrým filmom plným nadupaných efektov, ktorému však chýba poriadny príbeh (konštatujem, kvôli nastavenému konceptu by bola hlúposť mu to vyčítať) a zapamätateľnejší moment. Aj tak na to choďte, budete sa kráľovsky baviť, len to z vás rýchlo vyprchá. Orientačne: 75%

P.S. : Scéna s lietadlom predefinovala aktuálne poňatie akčného hrdinu. Nádhera.

Iron Man Three
Iron Man 3
USA, 2013
129 min.
r.: Shane Black
hrajú: Robert Downey Jr., Gwyneth Paltrow, Don Cheadle, Ben Kingsley, Paul Bettany, Rebecca Hall, Guy Pearce, James Badge Dale, Jon Favreau, Stan Lee, Stephanie Szostak, Yvonne Zima a ďalší.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára