Znovu som tu ja, píšem môj občasný blog o niečom, čo ma
zaujalo. Tešte sa, alebo aj nie, mňa to nezastaví. Pred pár dňami som úspešne
ukončil prvý stupeň vysokoškolského štúdia takže som plný entuziazmu.
A čím sa budem zaoberať tentokrát? Za posledný mesiac som stihol len dva
razy zbehnúť do filmového klubu, zakaždým
na domácu tvorbu. Nevzdychajte. Nie je to také zlé. A vôbec: táto averzia
voči slovenskej filmovej kultúre ma štve. Je jasné, že nie sme Británia, ale aj
tak – pozerať by sme to mali. Aj hovoriť o tom. Prečo sa nám to sleduje
dobre a prečo nie. Ja som teda bol na Absolventoch a Killerovi.
Zaujímavé zážitky.
Nemusíte si pozrieť ani jeden, obidva majú výrazné muchy,
len Killer ich má menej. Každopádne pri ich pozeraní je dobré sa zamyslieť aj
nad tým, čo na plátne vidím. Plnia svoju funkciu a to je podstatné.
Absolventi – sloboda
nie je zadarmo je dokument o troch študentoch súkromnej umeleckej
vysokej školy v Banskej Bystrici (pokiaľ sa nemýlim) a ich snahe
presadiť sa v reálnom živote. Môj
pes Killer je hraný film (tváriaci sa ako dokument) o bežnom dni
v živote mladého nácka.
Prvý je nevyvážený ale tne do živého, presne pomenováva
problémy, len nenavrhuje riešenia. Killer zase odkazuje k sociálno – kritickým
francúzskym filmom 50. rokov. Asi
pramálo slovenských divákov ich videlo,
takže to nikoho zaujímať nebude. Obom týmto dielam sa dá mnohé vytknúť, nie je
to však podstatné. To, čo je naozaj dôležité, je ich message.
Beznádej.
Teda napadli mi aj iné veci, ale slovo „beznádej“ bolo pre
mňa najdôležitejšie.
Je to takto: neznášam extrémizmus. Neznášam holohlavých zadubencov
skrývajúcich sa za idey národnosti a očisty spoločnosti, lebo sú to len
zámienky na to, aby si mohli udrieť. Do kohokoľvek. Raz sa stalo, že aj do mňa.
Môj pes Killer ma svojím chladom donútil premýšľať. Celý čas
som uvažoval, čo vlastne donúti človeka prikloniť sa k tak za-vlasy-pritiahnutej
ideológií? Až kdesi
v Absolventoch mi to došlo. Je za
tým zúfalstvo. Slovensko, jeho kultúra, ekonomika, zamestnanosť a tak
vôbec musí byť v zúfalom stave. Lenže čo s tým urobíme? Nič. Nevieme
ako, nevieme čím by sme tých darmožráčov a zlodejov nahradili. Najskôr len
ďalšími darmožráčmi a zlodejmi.
Preto cítime bezmocnosť a tú si treba nejako ventilovať. Najlepšie
tým, že rozdelíme ľudí na dva tábory a jeden začneme nenávidieť. Je jedno,
či je to nenávisť odôvodnená alebo nie. Rómovia, Maďari, kresťania, študenti, nezamestnaní,
dlhovlasí...vždy sa dá niekto nájsť, kto sa nám nepáči. Som rád, že tvorcovia
Space Show nás delia len podľa toho ako šúpeme banán. Hrdina Killera takýmto
spôsobom hľadá svoju vlastnú identitu, svoje miesto vo svete, nejakú istotu
o ktorú sa môže oprieť.. „Škoda“, že svet je komplikovanejší. Tak
o tom by bol Killer.
Absolventi sú už o tom zložitejšom svete a spôsobe,
ako sa s ním vyrovnať. Tiež sa tam hľadá identita, tiež sa snažia získať
istoty ale inou cestou. Bojom
o prežitie alebo útekom. Naspäť do školy, do zahraničia, kamkoľvek. Ak tu zostaneme, ten pocit neistoty,
bezmocnosti nás dobehne. Nie je iná
možnosť, nie je sa tu o čo oprieť, miesto, odkadiaľ by sme mohli začať byť
tvorivými pánmi nášho sveta. Slovensko – krajina, kde skapali sny.
Som rád, že ešte môžem študovať, dosahovať svoje malé
úspechy a zaujímať sa o popkultúru. Lenže aj na mňa už čaká „skutočný
život“ a tak si musím pripraviť nejaký plán. Našťastie, tieto dva
krivkajúce filmy sú dôkazom, že umenie dokáže reflektovať skutočnosť, že ešte
bude treba estetikov a estétov aby ho tvorili a komentovali.
Len či to niekoho v takom svete bude zaujímať?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára