Carrie: neštvite podivné decká

Stredná škola je úžasné miesto. A čas. Všetci sa cítia strašne dospelo, nesú na svojich pleciach ťarchu sveta, dúfajú, že práve oni sú tí, čo ho zmenia a zachránia. A tí istí ľudia kašlú na zodpovednosť, autority, a tak vo všeobecnosti na všetko, z čoho majú pocit, že ich to obmedzuje. Mladí sú len raz, tak si to treba vychutnať. Až do dna! Tak sa tam všetci správajú ako deti, nevedomé si paradoxu medzi ich konaní m a ich rečami. Ale to asi znamená dospievanie. Stredná škola je magické miesto a čas. Och, ako som ju nenávidel. Aj Carrie ju nenávidela, ale na rozdiel odo mňa mala spôsob, ako sa s tým... ehm... vysporiadať. Či to bolo morálne je už iná otázka.

Carrie je legendárny príbeh Stephena Kinga, jeho prvá kniha napísaná kdesi v prvej polovici 70.rokov a v druhej prvýkrát sfilmovaná. Tá  verzia je legendárna, ja som ju nevidel. Knihu som však na strednej čítal, a tak som do kina išiel s očakávaním poriadneho masakru. Veď filmárska technika pokročila a dnes nie je problém zlikvidovať na plátne jedno menšie mestečko. Aspoň som si to  myslel.

Carrie je dokonalá ukážka toho, v čom tkvie Kingovo majstrovstvo, a zároveň najväčšia slabina knižnej predlohy. King je vynikajúci psychológ, konanie jeho postáv býva vždy nádherne odôvodnené alebo je logickým  dôsledkom  toho, čo sa okolo nich deje. Preto je problém presvedčivo ho previesť na filmové plátno. Filmový jazyk je totiž v tomto smere značne obmedzený. Režisérke Kimberly Peirce sa to však podarilo, a tak máme možnosť v kinách vidieť veľmi dobre napísanú, zahranú (bez výnimky, hlavne Julianne Moore a mladá Moretz excelujú) a zrežírovanú tínedžerskú drámu okorenenú o nejaké tie gore zábery a paranormálno. Navyše, Carrie postavená do súčasných kontextov funguje aj ako veľmi podarený komentár slasherového subžánru. Inak povedané: nastavuje zrkadlo všetkým vyvražďovačkám. V inom filme by sme držali palce obetiam, hrdinom prenasledovaným vrahom. Ale tu poznáme všetky príčiny a dôsledky, a tak držíme palce vrahovi, teda Carrie. V podstate ona ani nie je zlá, to Zlo tkvie v niečom inom, a to v nepochopení. Nepochopenie matkou, spolužiakmi, spoločnosťou. To vedie k nevyhnutnej tragédií a epilogická scéna to len podčiarkuje. Vydarená adaptácia, vydarený filmík, z kina som išiel spokojný, ale nie dosť.

K maximálnej spokojnosti mi chýbal spomínaný záver, ktorý je v knihe, ale nie vo filme. Aj keď to, čo ho nahrádza, je tiež skvelé a dokonale to dotvára pointu, mne osobne to však nestačilo.

Problémom je aj to, že Carrie nie je dobrý horor. Strašne ma štve, že som to napísal, ale musel som. Dobrý horor desí, Carrie  to nerobí. Aspoň u mňa nie, možno za to môže znalosť predlohy. A možno nie a musíme si priznať, že to nie je dobrý horor.

Problém je v podstate samotného žánru. Horor veľmi rýchlo starne a príbeh Carrie už má pár krížikov. Táto zápletka dnes už nemá šancu desiť, hlavne nie po všetkých Vreskotoch, Buffy, Supernatural, a tak podobne. Ošúchala sa, nedesí, ale dušu hororového fanúšika poteší aj tak.

Nepomáha tomu ani sama režisérka. Napísal som, že jej réžia je vydarená, za tým si aj stojím. Ale je aj priveľmi rutinérska, málo inovatívna. Akoby sa bála vystúpiť z tieňa prvého filmu.  Bojí sa odviazať. Alebo nebojí, len proste chce do kín na Carrie pritiahnuť aj mainstreamové publikum, a preto si stanovila určité hranice. Chápem to, ale štve ma to, lebo z Carrie sa dalo vyťažiť viacej.

Napriek tomu film funguje, lebo po kine som sa s priateľkou bavil o tom, kto bol na škole šikanovaný a či si to zaslúžil. A to je asi dobre. Carrie nenudí, neurazí a vôbec sa naň dobre díva. Zvlášť po tejto ukričanej a zbytočne efektnej sezóne je dobré vidieť v kine „civilnejší“ film, ktorý sa vám nepokúša roztrhať ušné bubienky a uvariť mozog priveľa efektmi. Palec hore. Dúfam, že dvojka nebude, toto stačí, pokračovanie by bolo hlúpe.

Kto váha, nech prestane a ide do kina. Zvlášť ak sa považuje za fanúšika Kinga alebo hororu. Carrie je pre vás povinnosť. Budete sa baviť na skvelom filme, avšak znalci predlohy sa  miernemu sklamaniu asi neubránia. Teda, ja som sa neubránil.

Hodnotenie: cca 80%