Nové svety: Pohoda, Jurský svet a Ant-man

Po oddychu na Islande (kde majú, paradoxne, aj púšť, plno oviec a útočné lastovičky) som sa vrátil do svojho bežného týždňa. Pozrel som si pár filmov, ale hlavne som sa „pracovne“ zúčastnil Pohody. Iba na jeden deň. Hlavne kvôli dvom literárnym akciám.

Prvou bola beseda (a kvíz) Martinus Ceny Fantázie. Bol som jeden z besedujúcich, keďže som člen tohtoročnej poroty. Za seba môžem povedať, že som sa zabavil.

Potom som ostal aj na vyhlásenie výsledkov Poviedky. To som oľutoval. Akcia a jej porotcovia pôsobili snobsky. Strašne snobsky. A namyslene. Až som bol rád, že som sa neumiestil, inak by som sa hanbil. Celkove som mal pocit, že presne nevedia definovať svoj vkus. Ale vedia čo do neho nepatrí. A čo tam nepatrí, nie je umenie. Ale možno to len zle chápem a porotcom krivdím.

Na druhej strane, trochu ma mrzí, že záver mojej poviedky (a vraj nebola jediná, s takým záverom) použili ako odstrašujúci príklad. Vedel som, že záver je zlý. Bol som na to párkrát upozornený. Len mi to nejak bolo jedno. Keď tak nad tým spätne premýšľam, bola to chyba a čiastočne ma to škrie. Byť ocenený (nie nevyhnutne doslova) aj literárnymi elitármi by mohol byť dobrý pocit. Možno inokedy.

A teraz niečo zábavnejšie. Videl som i pár filmov.

READY PLAYER ONE (S. Spilberg, 2018)
Znovu. A zase. A určite nie naposledy. Prečo? Lebo! Nie je to jedno?

JURRASIC WORLD: FALLEN KINGDOM (J. A. Bayona, 2018)

Ďalší „malý“ a nezávislý režisér sa dostal k veľkému filmu. Je to vidno. Kinematografia jurského sveta je nádherná, skoro až neprimerane nádherná tomu, čo sa deje na plátne. Celé to pôsobí ako predĺžený trailer na ďalší diel. Ten by mohol názov Jurský svet napĺňať do bodky. Ak to tak bude, teším sa. Ale naspäť k druhému/piatemu dielu.

Je to sklamanie. Nie je to nevyhnutne nudný alebo nezaujímavý film. Ale bol som sklamaný. Tešil som sa na akciu ala Kong: Skull Island (Jordan Vogt-Roberts, 2017) – partia rôznych charakterov uväznená na ostrove plnom príšer. Prežije len ten najšikovnejší a najvynaliezavejší. Lenže film na toto kašle a mení sa na akýsi podivný monster horor, kde očarenie dinosaurami bolo zmrštené do dvoch scén. Inak slúžia iba ako lacné monštrá. Nič proti monštrám, mám ich rád. Z kina som teda odchádzal so zmiešanými pocitmi. Čakal som niečo iné ako som dostal. Čo by nebol problém. Ale nový Jurský svet je asi najdrahšie B-čko (C-čko), aké som kedy videl.

Inak, čo je to s tým prekladom? Nie je hrozný, ale ani Padlé kráľovstvo neznie zle.

ANT-MAN AND THE WASP (Peyton Reed, 2018)

Z tohto som mal lepší pocit, hoci mám dojem, že na jednotku to aj tak nemá. Marvel sa tu vykašlal na nejaké hrdinstvo (Ant-manovi a zvyšku bandy sú nejaké vedľajšie škody fakt ukradnuté), i atmosféru heist movies. Druhý Ant-man je v podstate rodinný film. O rodine. Každý jeden konflikt je postavený na vzťahu rodič- dcéra. Inak je to zábavné a vtipné, i akcia je pekná. Len sa nemôžem zbaviť dojmu, že sa tu trochu ubrala šťava. Aj keď po Infinity War si trochu vydýchnuť zaslúžime.

V podstate je to to isté, ako Iron-man 2.

V zásade všetky tieto tri filmy odporúčam, ale ak z nich budete sklamaní, pochopím to.