Nové svety: Tri hodiny Supermana

Už nemusím porotcovať tak som veľmi veľa pozeral a čítal. A keďže je toho dosť, pôjdeme veľmi skratkovito. Až na Supermana. O tom sa chcem „rozhovoriť“.

UPOZORNENIE: Tento text neprešiel jazykovou úpravou.

Čo som čítal?

DOTYK DRAKA (Stano Fatul)
Táto kniha je pomaly legenda a určite sa jej povenujem v nejakej podrobnejšej recenzií (na kanály). Tu však poviem, že ide o jednu z najhorších kníh aké som čítal, kde sú až školácke chyby v štylistike, deji a tak celkovo vôbec vo všetkom. Bolo tak zlé, až som sa v polke pristihol, že ma to baví. Chcel som vedieť akú ďalšiu pi*ovinu autor urobí! Neodporúčam nikomu, len masochistom.

SIN CITY #1: DRSNÝ SBOHEM

Millerova štylizácia v Sin City je nespochybniteľne geniálne jednoduchá. Príbeh ma však tak nechytil. Film poznám až pridobre, tak mi to vlastne nemalo čo nové ponúknuť. Ale tá kresba je fantastická.

BATMAN: ROK NULA – TEMNÉ MESTO

Scott a Cappulo dotiahli svoj event do zdarného a perfektného konca. Príbeh je miestami

príjemne mraziví. Samozrejme, akčný a napínavý až do poslednej strany. Postapokalyptická štylizácia je možno zbytočná, ale neprekážala.

Čo som videl?

TENACIOUS D: PICK OF DESTINY (Liam Lynch, 2006)

Neznášam muzikály. Tak som sa k tejto klasike dostal až teraz. Moja ľahostajnosť voči žánru bola odbúraná hneď v prvej minúte. A možno by bola aj skôr, keby som to nepozeral s dabingom. Nechápem prečo som bol taký hlúpy a túto zábavnú rockovú pecku som tak dlho odkladal.

A samozrejme Jack Black je kráľ.

Pozeral som aj prvú časť novej DOCTOR WHO. Príbeh bol nudný, ale to bola u mňa jediná slabina. Spoločníci boli užitočný a Doktorka zábavná. Zatiaľ však nejdem hodnotiť seriál po prvej časti. Počkám si na koniec série.

SUPERMAN (Richard Donner, 1978)
Donnerov Superman je klasika plná skvelých hlášok ("Niekto si prečíta Vojnu a mier..."), efektov, výbornej hudby a presvedčivých hercov. Väčšinou. Rozhodol som sa teda, že si ju pripomeniem. Lenže pred nejakým časom sa objavila blu-ray verzia, ktorá má tri hodiny. Neviem prečo by to niekto robil (okrem Snydera). Na čo nám je trojhodinový Superman?

A ja som si pustil práve tú. Neviem povedať čo presne v nej oproti kino verzii bolo naviac. Avšak už otváracia scéna so súdom generála Zoda ma dostala. Efektnosťou a dizajnom. Tieto veľkorozpočtové sci-fi nepoužívajúce CGI sú jednoducho fascinujúce. A na tomto Supermanovi sa naozaj vyblbli s miniatúrami a dvojitým obrazom, suchým ľadom, či inými srandičkami.

Tak isto hudba je nestarnúca.

V čom je problém? Znie to totiž, že tri hodiny sú naozaj dobrý nápad. No nie sú. Mnoho vecí sa

opakuje. Prisahám, že vo filme sú minimálne dva rovnaké príhovory Jor-Ela! A tonálne to nesedí. Donnerov Superman je totiž až detsky naivný. Lenže potom príde nejaká civilná, alebo vážna téma a zrazu je naivita na škodu. Súčasným cynikom môže výrazne prekážať.

Naviac som si uvedomil, ako hrozne mi vadí romantické poletovanie s Lois nad oblakmi. TO. NEDÁVA. ZMYSEL! Áno, vo filme o mimozemšťanovi – spasiteľovi, kde sa ručne hýbe tektonickými platňami a otáča planéta naprieč prúdu času mi vadí, že chlapec vie lietať.

Inak začal október a to znamená Halloween. Takže ďalší blog bude už čoskoro a bude o hororoch.