sobota 8. augusta 2015

Kam sa podeli blogy?



V čísle Pevnosti (06/2015) na strane 23 nájdete stĺpček Vladimíra Šlechtu s názvom „Konec internetových magazínů“.  Je to také povzdychnutie nad úpadkom žánrových stránok, hlavne Sardenu a FantasyPlanet. Kdesi v tom zaznie, že aj blogeri to pomaly vzdali. Záverečnú otázku, kam sa podeli všetci ľudia zo stránok, môžeme tiež považovať za rétorickú, ale prečo sa nepokúsiť ju zodpovedať?


Zlatý vek internetového geekovstva som nezažil. Doby, keď podobné magazíny boli centrom diania fanúšikovstva a diskutovanie naozaj stálo za to, ma minuli vďaka absencii internetového pripojenia počítača a mal som vtedy asi pätnásť. Som síce narcis, ale takú drzosť, aby som sa pustil do krížu s recenzentom, som určite nemal. Avšak, pamätníci občas na to spomínajú a pozostatky týchto časov môžeme nájsť v súkromných diskusiách (pozdravujem chalanov a dievčence z redakcie SciFi.sk).
Do blogovania som sa dal už na počiatku jeho úpadku, keď blogerov bolo ako maku. Nedalo sa medzi nimi presadiť. Svoje žánrové hviezdy sme už mali. Ako vidíte, nepresadil som sa, aspoň nie tak ako som dúfal a nadšenie časom tiež odpadlo.
Kam sa však podeli ostrieľaní harcovníci internetových textov? Niektoré portály zanikli (Inzin, tak sa to volalo?) a blogeri sa stiahli na menšie, súkromnejšie ihriská. Síce  je super, že fantastika je práve teraz mainstream a všetci sme pripojení na web takmer nonstop. Menej super je však už to, že sme všetci narcisti a každého časom omrzí hádať sa v diskusiách s armádou blbcov a idiotov.  K súkromnému blogu, facebookovej stene, k mailu, alebo len tak k pivu si môžete prizvať ľudí, ktorých poznáte a sú „overení“. Alebo prestanete písať.

Z časti ich vytlačila nastupujúca generácia, ktorá vďaka technického rozmachu môže experimentovať s videom a jadro súčasnej fanúšikovskej reflexie sa prenieslo na YouTube. Video, ktoré má 5 minút unesie viacej informácií ako text, ktorý čítate 5 minút. Je menej náročné na sústredenie. Vie byť zábavnejšie, farebnejšie a môže obsahovať i nežnejšie pohlavie. Vizuálnejšie je to príťažlivejšie, v tomto prípade vlog (t.j. video blog) vždy vyhrá nad blogom. Navyše, ak ste dostatočne populárnym a zapredáte sa, po čase vám stačí natočiť hocijakú kravinu a nemusíte chodiť do práce, čo by sa vám pri písaní recenzií nikdy nestalo.

Publikum sa zmenilo, podmienky hry sa zmenili. Niekomu je to ľúto, iný sa prispôsobí. Ak prahneme po písanom slove, vrátime sa k papierovým magazínom. Predsa len, tlač má akúsi zvláštnu auru, ktorú internet nenapodobní a preto má stále väčšiu vážnosť. Aspoň v to dúfam. Toto môže byť teda druhý úsvit papierových žánrových magazínov. Viem, že obnovenie Fantázie pravdepodobne ostane len zbožným prianím, ale napíšte do komentárov, kto si to želá so mnou. Len tak pre srandu aby sme vedeli koľko nás je. Myslím to vážne.
Takisto i blogerov je menej, možno je čas poriadne sa do toho oprieť a začať písať.
Alebo som priveľký optimista a skutočnosť je temnejšia. Narcisti nepotrebujú recenzentov ako autority ani ako spoločníkov pri zdieľaní nadšenia z Avengerov. Vystačia si sami. Ich názor je pre nich jediný nosný a kto sme my, že im do neho kecáme? Ak je to naozaj tak, blogerov čakajú temné časy a internetové magazíny už proste nikoho nezaujímajú.

2 komentáre:

  1. Zaujímavý pohľad na vec, Juraj. Súhlasím, že podmienky sa stále menia a vyvíjajú. Ale musím ti trošku oponovať v oblasti tvrdenia, že tematickí blogeri nadobro skončili, "lebo psychicky/organizačne nezvládali nápor diskutérov a kritikov" a pod. Ja sa na to všetko dívam štýlom "ako človek naloží s potenciálnym publikom je otázkou jeho vlastných priorít".

    Ak môžem hovoriť za seba, z vlastnej skúsenosti, mne o nejaké naháňanie publika či presadzovanie sa nikdy bohvieako nešlo. Mať určité publikum poteší, ale je to aj do istej miery príťaž. Všimol som si, že priveľa autorov, či už blogerov alebo vlogerov, zvykne po čase prepadať "marketingovému" prístupu na úkor vlastnej vízie a jedinečnosti. Na rozdiel od mnohých to nepovažujem ani za neodvratné, a už vôbec nie za nevyhnutné.

    Mňa napríklad vždy viac bavilo okupovať určité niky, o ktorých viem, že na ne aspoň sporadicky niekto zablúdi a nájde si niečo, čo ho zaujme alebo dokonca trochu vyvedie z miery. (Netajím sa tým, že niektorými názormi nie som práve najtypickejší jedinec.) Ak treba, propagáciu tvorbe spravím, ale skôr triezvu a minimalistickú. A tak si nejako nažívam a spolieham sa na to, že nejaké tie názory a myšlienky sa už k niekomu dostanú. Aj keby to bolo len pár ľudí. Aj to je publikum. Three's a crowd, hovorí známe úslovie. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jasne, robím to podobne i v níma, len keď napíšem niečo na čo som naozaj hrdý, alebo čo by si zaslúžilo spätnú väzbu tak ma absencia publika mrzí. A mrzí ma hlavne na YT, kde sa s Marekom ideme pretrhnúť a ..prazdno.

      Odstrániť