Lovec hláv vyráža na lov čitateľov

Tak a došlo už aj na majstra tuzemskej fantasy, komerčne úspešného autora i mimo fandomu a Fandomu¹ (a to píše ten menej propagovaný subžáner – hrdinskú fantasy). Áno, teraz sa moje očko zameralo na Juraja Červenáka a jeho najnovší počin, ktorým je...

Počkať, čože? Vy nepoznáte Červenáka? A čo čítate zo slovenskej literatúry, keď nie jeho? Matkina?² Tak teraz si trochu rozšírite obzory. Juraj Červenák je slovenský spisovateľ, ktorému sa zatiaľ ako jedinému podarilo vydať poviedku v americkom časopise Weird Tales, ten formoval napríklad aj H.P. Lovecrafta³. Samozrejme, za jeho úspechom stojí fakt, že svoje knihy vydáva hlavne v češtine. Nie preto, že by nemal rád slovenčinu, len v Čechách sa fantasy predáva lepšie. Ja ho poznám hlavne ako filmového publicistu, čítam ho už len preto, že človek bez väčšieho filmového vzdelania sa stal vyhľadávaným recenzentom. Pre mňa fascinujúci kariérny postup. 

Teraz, keď som Ďurovi urobil reklamu, prejdem k veci. Jeho najnovší počin sa nazýva „Štrkáč Callahan a Brána duchov“. Tušíte správne, je to western. Presnejšie, je to fantasy western, ktorý od začiatku tohto roku vychádza na pokračovanie v časopise Pevnosť. Máme tu marec, to znamená, že v najnovšom čísle si budeme môcť prečítať už tretí diel z ohlásených štyroch. Takže je načase povedať si niečo o tých prvých dvoch.

LOVEC HLÁV (Pevnosť 01/2012)

Prvý diel má za úlohu nám predstaviť hlavného hrdinu, ostrieľaného pištoľníka Callahana a načrtnúť svet, v ktorom sa príbeh bude odohrávať. To prvé robí bez chybičky, hneď na úvod sa dočkáme krvavého kúpeľa a až potom príde na to, kto to vlastne Callahan je, všetko je to servírované v dynamickom jazyku, ktorý sa mi ľahko čítal aj v češtine. U mňa veľké plus, z mnohých českých poviedok ma zvykne bolievať hlava, toto bola výnimka. Čo ma trošku zamrzelo bol fakt, že z hlavnej zápletky som sa dozvedel pramálo, vedel som, že prenasledovanie banditov je proste málo na takýto príbeh, dupľom u Červenáka. Takže predstavenie sveta, okrem westernových klišé, sa neuskutočnilo. I napriek dobrému textu stále som z toho cítil, že ide len o "povinnú jazdu". Našťastie to veľmi nevadilo.

ČIERNY KAŇON(Pevnosť 02/2012)

Druhý diel bol tak trochu šok. Prenasledovanie banditov bolo zrušené, ich vodca otrčí kopytá hneď na druhej strane, príbeh zrazu stratil svoj smer. Zbehlý poskok podľa mňa nestačí ako dostatočná motivácia prečo by mal Callahan pokračovať hlbšie do hôr. Našťastie to zachránila partička archeológov pod vedením krásnej novinárky, útok indiánov a kaňon plný duchov. A toto by bola moja jediná výčitka voči celému seriálu: prečo si autor zvolil takú okľuku, načo bola dobrá tá pridlhá medzihra ak román bude mať iba štyri diely? Alebo ich bude viacej? Bolo to spomalenie tempa príbehu naozaj nutné, alebo sa to stalo omylom, pod vplyvom časovej tiesne, či rozmaru autora? 

Rozumiem tomu, že Ďuro, ako veľký fanúšik westernov, si niektoré polohy proste MUSEL vyskúšať, len neviem prečo si to odniesol čitateľ. No dobre, text tým pramálo trpí, ale aj tak ma to proste štve. Aby som len nehanil, druhý diel vyniká hlavne v opisoch reálií (skutočných, podotýkam), atmosféra dostáva mystický nádych a veľkým plusom je hororové „finále“.  Pestrý slovník je už červenákovský štandard. Dúfam, že touto cestou sa Štrkáč bude uberať aj naďalej. Červenák si potom môže pripísať k svojim úspechom aj to, že bol prvým človekom, ktorý ma donútil dočítať nejaký western do konca.

Takže zhrňme si to. Callahan je svižný, prudko čitateľný ( i napriek češtine, ktorá môže byť u niekoho problém) príbeh už skúseného autora, ktorý má však nejaké drobné, skôr kozmetické, chyby. Odporúčam.  Prvé dva diely samostatne sú skvelým čítaním, na hodnotenie celku je ešte skoro. Tento experiment by si slovenská fantastická scéna nemala nechať ujsť.

Uznávam, zohnať tieto dve čísla Pevnosti by mohlo byť zložité, ale pre tých čo ma poznajú osobne ( a vedia kde bývam) by to nemal byť až taký problém⁴.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

1 – fandom je slovo označujúce komunitu fanúšikov (nemusia to byť len členovia sci-fi klubov, je to proste všeobecné označenie, ako je napríklad slovo „masa“ alebo „dav“ len sa týka určitej skupiny ľudí), Fandom je občianske združenie (slovo označujúce OZ), ktoré by sa malo o túto komunitu starať. Vidíte, stačí zmeniť jedno písmeno na veľké a aký rozdiel to urobí.

2 – Proti Matkinovi nemám nič, v článku slúži len ako príklad na komerčne ladenú, výsostne konzumnú literatúru pre masy. To neznamená že je zlý, alebo že ho nemám rád. Vlastne som ho zatiaľ ani nečítal...

3- kráľ hororu. Priekopník. Neodporúčam poverčivejším povahám, mohli by uveriť, že to čo píše je pravda ( to poprel aj sám Lovecraft) a to by nemuselo dopadnúť dobre. Žil na prelome 19. a 20. storočia. Nájdite si ho na Wikipédií.

4- Chalani, viete, že vám to hocikedy požičiam, s tým nie je problém. Aj tak si ich vždy u mňa čítate.