Vo štvrtok podvečer sa v kamennej predajni Martinusu
v hradisku Nitra zišli ľudia nie len z blízkeho okolia, okrem iných
aj ja, bard – začiatočník. Dôvodom bola návšteva tuzemského majstra remesla
bardského: Ďura Červenáka.
Zhruba keď hodiny na veži odbíjali päť, beseda začala. Tí, čo Ďura
pravidelne sledujú v Knihe tvárí sa veľa noviniek nedozvedeli, aj keď sa toho
povedalo hodne. Porozprával nám o tom, ako vzniklo Zlato Arkony, čo ďalej
plánuje s Roganom, Callahanom a Báthorym. Vysvetlil nám, kde je
ukrytá Biela veža. Padlo aj zopár otázok, medzi inými, či sa Ďuro nechystá
napísať aj nejaké sci-fi. Nechystá. Škoda, rozhodne by to bol zaujímavý
experiment.
Keď boli všetky otázky patrične zodpovedané, prišla na rad autogramiáda.
A že bolo čo podpisovať! Veď niektorí, vrátane barda -začiatočníka, si pod
ťarchou presvedčivých Ďurových argumentov aj nejakú tú knižku kúpili. Potom sa
urobilo ešte zopár fotiek pre budúce generácie a oficiálna časť bola
ukončená.
Samozrejme, že špeciálna skupinka majstrových nasledovníkov bola
poctená jeho spoločnosťou v atmosferickej a autentickej Stredovekej
Taverne. Pri svite sviečok, korbeli piva s medovinou a whiskey nám Ďuro
prezradil mnoho o tom, ako naporciovať kdejakého besa mečom
a bambitkou. K tomu sa prebralo mnoho ďalších vecí, veď spoločnosť to
bola vyberaná. Lenže slnko už dávno zapadlo za obzor a my sme sa
s ním museli rozlúčiť. Vytratil sa za svitu diaľnice do iných krajov,
naďalej šíriť zvesť pokoja a dobrú literatúru.
foto by Ján Kolaj
A to je kto ten Červenák?
OdpovedaťOdstrániťNeviem kto sa pýta (a prečo, sakra, Ďuro je hviezda) ale odporučil by som mu google. :)
Odstrániť