Selfie

Dnes je každý autorom. Oprava! Dnes každý bloguje. Tridsiatnici o politike a o tom, ako strašne sa žije na Slovensku. Dvadsiatnici blogujú o tom, ako super je v zahraničí. A moja generácia? Generácia Z? Alebo mladšia generácia Y? Nuž... blogujú o sebe.

Nie každý vie písať.

Touto vetou som sa asi postrelil do kolena. Nevadí. Chcem povedať, že aj keď Jozef Mak – bloger milión - nevie písať, ale snaží sa písať o niečom. Chce niečo povedať, asi aj má čo. Rozmýšľa a produkuje nejaký obsah, ktorý niekoho môže zaujímať. Lebo aj krčmové reči niekoho zaujímajú. Sú o niečom, čo je vonku, mimo neho. V ideálnej spoločnosti by toto bolo zbytočné, lebo by sa produkovali len veci s obsahom. Ale ako pozerám na vekovú kategóriu od 13 do 25... musím Jozefa Maka oceniť. Napriek tomu, že nevie písať.

Popkultúra je moja vášeň, teda ma zaujíma to, čo mladí ľudia radi sledujú. Terénny výskum je náročný, preto sledujem sociálne siete a blogy. Nedávno som tak natrafil na anglický blog  zhruba štrnásťročnej baby od nás z mesta. Pustil som sa do neho.

Nebolo tam toho veľa k čítaniu. Zopár vecí, ktoré by sme vraj mali o nej vedieť (prečo?), fotka aplikácií v jej mobile (prečo?!) a každý deň nová selfie. Prečo by ma to malo, sakra, zaujímať? Ani môjho najlepšieho kámoša nezaujíma to, čo som mal na obed! Prečo by to malo trápiť nejakého cudzinca? Čo je na tom také zaujímavé? Ale každý máme nejakého koníčka. Ok.

Aj spolužiačka zo strednej si začala robiť blog. Potešil som sa. Zaujímavá baba, ktorá pozná zaujímavých ľudí! To bude ...proste zaujímavé!

A nebolo. Bol tam text o jej obľúbenom zahraničnom meste. Potom o obľúbených jedlách. Potom o nej. Alebo pred tým? Časom pribudli aj tie zaujímavejšie veci, ale pointa bola jasná.

Nevieme čo povedať o svete okolo, možno ani nemáme čo povedať, ale pozornosť chceme.

Všetci sme narcisi. Všetci sa radi vystavujeme na obdiv. Môže za to moderná spoločnosť, ktorá kladie dôraz na silu jednotlivca. Keď je proces spoločenskej individualizácie dotiahnutý na maximum, stáva sa z neho narcizmus. Už ľudia nehovoria fakty, alebo pravdy. Hovoria názory a tie sú rovnocenné. Preto ma tvoj názor nemusí zaujímať. Preto je môj názor (rovnako) dôležitý. Som snehová vločka. Bla, bla, veď to poznáte.

Istý pán menom Gilles Lipovetsky, francúzsky filozof a sociológ, napísal niekoľko esejí o modernej dobe. Knižne vyšli ako Éra prázdnoty. Okrem toho napísal aj iné knihy. Písal hlavne o tom, že s modernou spoločnosťou nie je niečo v poriadku. Ostáva prázdna, lebo nastupuje generácia narcisov, ktorým žiadny požitok nie je dosť. Tá myšlienka o individualizácií a narcizme je vlastne jeho.

Nebezpečné je to v tom, že ich zaujímajú oni a len oni. „Já, jenom já!“ A tak sú apatickí voči dianiu v ich okolí, vo svete, voči globálnym problémom. Pokiaľ sa ich priamo netýkajú. Kašlú na ďalšie generácie, tá ich je podstatná.

Nehovoríme o tom ako vidíme svet. Hovoríme svetu aby videl nás. Malý, ale dôležitý rozdiel. Naznačuje, že už nemáme čo povedať.

Myslel som, že toto príde neskôr, možno moje deti budú také (ak zlyhám ako rodič). Lenže potom ma zaujal fenomén „selfie“. Kopa fotiek, hromadiacich sa na sociálnych sieťach, ktoré sú všetky v zásade rovnaké a o tom istom. Človek sa fotí. Oproti zrkadlu alebo mobilom v natiahnutej ruke. Niektorý aj nohami. Pri rôznych príležitostiach. Pri jedle, na záchode, vonku pred barákom... naozaj špeciálne príležitosti! A pritom na nich väčšinou ani nie je vidno prečo sa fotí. Väčšina tých fotiek je rovnakých, bez ohľadu na autora. Dokonalý príklad skupinovej identity, paradoxne, lebo selfie by malo byť o jednotlivcovi.

Vlastne to nie je také ťažké uhádnuť. Fotí sa preto aby nahrabal čo najviac palcov. Čím viacej palcov, tým sa cítime dôležitejší. To poznám! Je to jeden z dôvodov prečo si dávam s týmto textom námahu.

Nazvime to rysom generácie. Späť k téme. Títo ľudia v podstate nič neprodukujú. Oni sami sú obsah, ich virtuálna identita je postavená na tom, aby boli sledovaní, avšak, aký je dôvod ich sledovať? Lebo sú pekní? Lebo..na výzore záleží? Či? Stávame sa ku*vami internetu, hladnými po pozornosti. „Attention whore“ slangovo povedané. Selfie ja narcizmus v najčistejšej a najvyššej forme. Selfie má potenciál zničiť svet. Za touto vetou by mala ísť nejaká melodramatická hudba.

Ale toto všetko sa dá pochopiť!

Čo mi naozaj nejde do hlavy, sú ľudia, ktorí takéto veci sledujú a venujú tomu väčšinu času. Sledujú svojich obľúbených "fotografov" na sieti, palčekujú a komentujú. Čo im to dáva? To naša priebojná generácia dospela do bodu, že vo svete plnom umenia, filozofie, prírodných krás a neuveriteľného množstva kópii, sa tisíce mladých po celom svete venujú tomu. To sme už naozaj taký znudený?

 BONUS: Vtipné a chytré video, ktoré robí môj text zbytočným: