Rozumiem remakom. Efekty zostarnú a vkus väčšiny sa niekam
posunie. Navyše sme dnes všetci zaslepení nostalgiou, takže chceme vidieť veci
čo máme radi, ale v lepšej kvalite. Respektíve nechceme, len producenti si
to myslia. Takže rozumiem remakom, lebo vznikajú kvôli lepším efektom.
Nerozumiem remakom, ktoré nie sú postavené na efektoch. No a potom tu máme
Gamblera, film ktorý sa u nás nedostal do kín, ale o necelý mesiac
vyjde na DVD. Tiež je to remake. Ale kto videl originálny film z roku
1974? Len piati? Čakal som síce menej, ale vidíte, stále vás je len hŕstka. Mám
chuť sa opýtať, prečo ste to pozerali, ale miesto toho vám radšej poviem, prečo
(ne)pozerať novú verziu.
Mark Wahlberg hrá Jamesa Bennetta, vysokoškolského profesora literatúry
závislého od hazardu. Kto by to očakával, vzhľadom na titul, že?
Bennett je cynik so srdcom romantika, ktorý svoj život vážne pos... poslal
na dno. Je to fatalista, ktorý hrá o všetko alebo o nič, a to
doslova. Nenavadí sa a má sebadeštručkné sklony. Na počkanie každému rád
vykladá aký je život zlý, neférový a študentov presviedča o tom, že
nie sú ani trochu výnimoční. Hneď mi bol sympatický. Ten charakter má
v sebe niečo z Hanka Moodyho. Ak máte radi Californication, budete
mať radi i Gamblera.
Wahlberg však na plátne vyzerá ako zombie. Moce sa priestorom bez duše,
má asi len tri emócie a všetko mu je ukradnuté. Pri krátkom surfovaní
internetom sa ukázalo, že toto bol problém väčšiny kritikov. Wahlberg nevie
poriadne hrať. Že vraj.
Nie je to tak. V Gamblerovi podal svoj životný výkon, len to nie
je vidno. Bennett je existenciálne vyprázdnená škrupina bez zmyslu života a pudu
sebazáchovy. Ako inak to chcete zahrať? Wahlberg hrá ako zombie bez duše, lebo
hrá zombíka bez duše. Naproti tomu tu máme hneď niekoľko plastických
charakterov s charizmou, ktoré ho hravo zatienia. Zvlášť výkon Johna
Goodmana, alebo Michaela Kennetha Williamsa stoja za pozornosť. Kradnú si celý
film pre seba, čo je dosť ironické. Obaja totiž hrajú múdrych zločincov, ktorí
hovoria jednu výborne napísanú životnú múdrosť za druhou. Takú tú praktickú
životnú múdrosť. Veľmi banálnu, ale v ich podaní vyznievajúcu dôležito.
Asi preto sa stali takými nebezpečnými a mocnými mužmi. Lebo mali rozum
a vedeli ako využiť gamblerov bez duše.
Nesmieme zabudnúť ani na Brie Larson, ktorá je ozdobou filmu. Pri
takýchto hercoch a postavách Wahlberg ľahko zanikne.
Gambler je zaujímavý aj formálnou stránkou. Čisté strihy, zábery sú
minimalistické a statické, avšak pôsobia ťaživo. Dôsledná réžia. Človek má
dojem, že sa díva na slabšieho Finchera. Slabšieho, nie horšieho. Film natočil
nadaný režisér s citom pre atmosféru, len s menej výrazným rukopisom.
Tým filmárom je Rupert Wyatt – človek zodpovedný za Zrodenie Planéty opíc. Jeho
tím sa postaral aj o vynikajúci soundtrack a zaujímavú prácu
s ním. Väčšina hudby, ktorá zaznie vo filme, vychádza akože
z nejakého zariadenia prítomného na scéne: reproduktory v bare,
autorádio a podobne. Postavy ju môžu vypínať a zapínať. Neviem prečo,
ale tento detail mi príde nesmierne zaujímavý.
A tu sa začína osobná časť mojej recenzie. Dávno som sa necítil
tak prepojený s filmom, ako pri Gamblerovi. Hlavne pre sympatizovanie
s hlavným „hrdinom“, ktorému som až do konca držal palce, hoci si to
nezaslúžil. Mám rád fatalistov, existencionalistov, romantických cynikov
a ich cesty k sebapoznaniu. Alebo k pravde, nech je akokoľvek
banálna, lebo sám seba tak vnímam. Preto je ťažké posúdiť Gamblera objektívne,
ale v tom je ten vtip. Nejde to.
Gambler je vo svojej podstate romantický film. Nie, vlastne nie je, ale
jadro tvorí romanca medzi Bennettom a jeho študentkou. A samozrejme
jeho hráčske dlhy. Je to dielo natočené na vysokej remeselnej úrovni,
s minimom akcie, kde sa to dôležité odohráva v dialógoch
a prestrihoch na mračiaceho sa Walhberga. Gambler je osobný príbeh.
A to je jeho slabina. Ak k s hrdinom nenaviažete nejaké
spojenie, ak vám bude film niečím, čímkoľvek, prekážať, budete sa nudiť. Chce
sa mi napísať, že Gambler je oldschoolový film, ale príde mi to nepatričné.
Dnes sa oldschoolovosť balí do hávu nostalgie a odkazuje
k osemdesiatym rokom. Gambler to nerobí. Nie je rýchly, je pomalý
a napriek tomu intenzívny.
Gambler je divácky hazard. Vynikajúco natočený film, ktorý sa vám može
nesmierne páčiť, alebo vás unudí k smrti. Stavíte svoje dve hodiny života?
Hodnotenie: 90%
Recenzia bola napísaná pre NAFILMU.cz
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára