Lovec: Zimná vojna bez vojny

Ľadová kráľovná je jedna z mojich obľúbených rozprávok. Je pravda, že detaily za tie roky vybledli a nejak sa k jej čítaniu nevraciam, avšak základnú tému – o chladnej „materinskej“ láske –mám hlboko v pamäti. I to diabolské zrkadlo a črepiny.

To dostaneme i v novom filme, ktorý na svoje korene nezabúda, na rozdiel od Disneyho Frozen, ale ostáva im verný.

Najsilnejšou stránkou filmu je sama Ľadová kráľovná. Je komplexným záporákom, ktorému motiváciu veríme a miestami jej dokonca fandíme. Dalo by sa namietať, že jej príbeh je klišé, ale bola by to námietka veľmi slabá. Je to archetyp, dokonca rozprávkový. V čom je presne rozdiel? Klišé je hlúpe, archetypy nie. V podstate je to len slovičkárenie, ale dobre napísané a natočené archetypy vždy v sebe nesú niečo naviac. Ponaučenie, plastickosť, symboliku. Schopnosť k nám prehovárať a oslovovať nás. Ľadovej kráľovnej a takmer aj celému filmu sa to darí.

Všetky postavy majú v sebe niečo archetypálne, žiadna neskĺzal ku klišé. Teda niektoré sa k tomu približujú, ale ostanú na hranici. Keby sme chceli slovičkáriť i naďalej, tak sú stereotypmi. To by sme mohli považovať za nejaký medzistupeň. Sú tam, plnia svoju funkciu ale neotravujú a neurážajú.

Dosť bolo slovičkárenia, venujme sa filmu. Lovec je pokračovanie Snehulienky a jej snahy o dospelejšie prevedenie rozprávkového materiálu. Neviem na čo, rozprávky vo svojom klasickom prevedení sú dosť dospelé, ale budiž. Disneyfikovanej spoločnosti sa to len zíde.

Je to pokračovanie Snehulienky bez Snehulienky, lebo tá bola najnudnejšou časťou filmu. Tentoraz sa sústredíme na Lovca, ktorého hrá Chris Hermsworth a hrá ho tak ako kedysi Harrison Ford hral Hana Sola. Proste dobrosrdečný zloduch, ktorému nejde nedržať palce. Všetky postavy sú nesmierne sympatické a plnia svoje úlohy na 100%.

Lovec: Zimná vojna je film, ktorý proste funguje. Balansuje na tenkej hranici medzi putovnou fantasy a rozprávkou. Nehrá sa na nič viac, ako je – na zábavné B-čko. A naozaj je zábavný.

Filmári sa nenechali obmedzovať a tak zo sveta Snehulienky vyťažili maximum, čo oceníme hlavne pri prostredí a bitkách. Hlavne tá finálna je veľmi dobre prevedená.

Dej je bohatý, nikde neviazne a nemáme tu jednu jedinú zbytočnú scénu. Herecké obsadenie je tiež na vysokej úrovni, ťažko sa rozhoduje, kto svoju postavu zvláda lepšie. Tak kde je problém? Prečo z toho nie je veľký hit?

Lebo je príliš archetypálny, príliš stereotypný a pre mnohých príliš predvídateľný. Variuje to pôvodný materiál, ale nevzďaľuje sa od neho. Pracuje sa s fantasy žánrom, ale nie príliš kreatívne. Vieme vždy presne ako to dopadne, zvraty nás neprekvapia. Kto videl, alebo čítal, priveľa fantasy sa na Lovcovi bude nudiť, napriek tomu, že to nie je zlý film. Užijete si ho naplno, iba ak máte slabosť pre žáner. Ponúka krásny vizuál, pod ním však nie je nič nové.

Zo všetkého najviac pripomína staré české filmy ako Nebojsa, Princ a Večernica alebo O statočnom kováčovi. Jasne, triky sú lepšie, zápletka komplexnejšia ale v podstate je to úplne to isté; trochu temnejšia rozprávka. Fantasy ako remeň. Ak sa zvládate dívať na ne, zvládnete aj Lovca. Ak nie, vyhnite sa mu.

70%