Emmerich sa vracia do kín
s novým filmom, ktorý je jeho prvým pokračovaním. To je novinka, lebo vždy točil „originálne“
filmy, žiadne dvojky. Čo od nového Dňa Nezávislosti čakať? To čo od všetkých
Emmerichových filmov.
Roland Emmerich je režisér, ktorý
sa stal značkou. Jeho rukopis je ľahko rozpoznateľný; rád siaha po klišé,
konšpiračných teóriách a základných motívoch sci-fi. V jeho filmoch veľa vecí
vybuchuje a ničia sa budovi. Nie tak detinsky a esteticky ako
u Baya, ale stále je tam prítomná istá pubertálna radosť z akcie,
ktorá nie je samoúčelná (tak ako u Baya). Až na tie komornejšie kúsky.
Je to filmár, ktorý zažil svoju
zlatú éru v deväťdesiatych rokoch, keď blockbustery boli regulérne B-čkové
filmy. Presne to platí aj o druhom Dni nezávislosti. Je to sci-fi B-čko
ako vyšité. Invázia mimozemšťanov, kde sa ničí svet pre zábavu a všetky
postavy si držia ironický odstup. Divák sa prišiel len baviť, jediné napätie má
plynúť z akcie a deja. Nemá to byť tragické ani dojemné. To je silná,
ale i slabá stránka filmu.
Silná pre to, že takto
„oldschoolový“ film v kinách neuvidíte často. Irónia je jedným
z hnacích motorov súčasného mainstreamového amerického kina, i tu je
prítomná, ale je jej pomenej. Dôležitím aspektom je akási verifikácia, zdôvodnenie
prečo film existuje cez oslavy idei humanizmu a globalizácie. To všetko je
podčiarknuté špičkovým vizuálom a vynikajúcimi efektami. Už to nie je ten
proamerický Emerich z 1996, ale humanitný z 2012.
Film je preplnený klišé. Aj keď
ani jediná scéna nie je originálna, nikto si s tým ťažkú hlavu nerobí,
lebo dôležité nie sú ingrediencie, ale
celková príchuť finálneho prokrmu. Klišé je stavané proti sebe, kombinované tak
aby to vytvorili čo najzábavnejšiu jazdu. Čo na tom, že je to hlúpe, keď nad
tým nestíhate premýšľať?
Kto od toho čaká typickú dvojku,
kde je to isté ako v jednotke, len väčšie, dostane to. Prvá polovica
kopíruje dej originálneho filmu, len aby ho zakončil úplne inak. Až kdesi
v polovici Emmerich začne rozohrávať inú a novú hru, kvôli ktorej
film vznikol. Už sa nedívame na film o mimozemskej invázií, ale úvod do
epickej space opery, kde sa nehrá o nič menšie ako o osud našej galaxie.
Pri čom ľudia sa správajú blbo ako vždy; najskôr strieľajú, potom sa pýtajú. To
si rád pozriem.
Film je krásne nostalgický, ale
nie tým spôsobom ako posledné Star Wars alebo Jurský svet. Nepretáča scény
z jednotky ani sa nepodlieza hudobnými motívmi. Je nostalgický iným spôsobom
- formou.
Emmerichov autorský prístup je
starý, pripomína filmy 90. a 80. rokov. Priamočiara zápletka, jasné
členenie, stereotypné postavy z rodinného blockbustru. Niekto by povedal,
že sa filmársky nevyvinul, avšak skôr to bude autorský zámer.
To je aj zároveň slabina tohoto filmu.
Ironický odstup nám nedovolí sa naplno ponoriť do filmu. Klišé spôsobuje, že
film je predvídateľný a zvraty nešokujú. Pre znalcov sci-fi, ktorí majú
radi inteligentné a premyslené filmy, je to príliš jednoduché
a hlúpe. Komu je to teda určené? Rodine. Film sa vyhýba násiliu na ľuďoch,
krvi (pokiaľ nie je zelená) a nadávkam, lebo ráta aj s maloletým
divákom. Je priamym pokračovaním, vedomím si odkazu prvého dielu, z ktorej
sa stal rodinná žánrová klasika. Je teda akýmsi oživením značky pre mladších
divákov, ktorých pohltí akcia a skutočne dychberúce scény a klišé ich
nebude trápiť.
Ako to zhrnúť? Deň nezávislosti:
Nový útok je oldschoolový blockbuster pre celú rodinu. Žiadna Nolanovská
psychologizácia, prehnaná Marvelovská ironizácia ani postmoderná žánrová hra.
Jednoduchý, B-čkový rodinný sci-fi film, ktorý vznikol z nadšenia z látky,
ale hlavne pre to aby pobavil. Hromada klišé to kazí, ale ak prijmete
Emerichovu absurdnú hru, v ktorej sú si všetci zúčastnení vedomí, že sa dívajú
na brak, budete sa na ten brak naozaj chcieť dívať a baviť.
Plusom/pozitívom je,že film
obsahuje silnú akciu a dokonalé efekty. Ale ak chcete vidieť niečo nové,
alebo viac súčasné, budete sa nudiť. Ak sa chcete priamočiaro baviť, ste na
správnej adrese.
Čistokrvný žánrový film pre masy,
aký sa dnes tak ľahko nevidí. Kto nie je fanúšik, nech ostane pred premietacou
sálou. 70%
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára