Keď Batman zvažuje vraždu

Recenzia animovaného filmu Batman : The Killing joke

Keď niečo píše Alan Moore, komiksová legenda stojaca za Strážcami alebo Ligou výnimočných, vždy to vyvolá vlnu kontroverzie. Jeho príspevok do Batmanovskej mytológie vyvoláva dodnes mnoho otázok. Naozaj Batman na konci zaškrtil Jokera? Patrí to do oficiálnej línie? Killing joke, u nás preložené ako Kameňák (čím sa rozkošná slovná hračka stratila, hoci preklad je to dobrý) patrí teda medzi Zlatý fond superhrdinského komiksu a jeho animovaná adaptácia bola veľmi očakávaná. Robí česť svojej predlohe?

Na prvý pohľad to nemusí vyzerať katastrofálne. Za réžiu je zodpovedný Sam Liu, ktorý má na konte už nejaký ten superhrdinský animák, vrátane skvelého Batman: Year One, či zaujímavej Justice League: Gods and Monsters. A keďže ide o Killing joke, tak scenár nedostal len nejaký B-čkový „pisálek“, ale Brian Azzarello. Ten Azzarello, ktorý napísal Jokera, má na svedomí 100 nábojov, celkom slušný run v Hellblazerovi či Lexa Luthora: Muža z oceli, ktorého aktuálne dostať v obchodoch.

Azzarello je skúsený komiksový scenárista a na filme je to vidieť. Dialógy sú čisté, jasné a k veci. Nemáme tu záber navyše, všetko je viazané k tomu, čo sa deje. Originálnu predlohu nemení, práveže z nej dôsledne odpisuje, a tak nie je samotná poviedka Killing joke nijak pozmenená, alebo upravená. Atmosféra z nej sála a diváka dokonale pohltí. No i tak film vyvolal vlnu kontroverzie.

V prvom rade, Killing joke tvorí len časť minutáže. V prvej polhodine sa divák zoznamuje s Barbarou Gordon alias Batgirl a jej vzťahom k Batmanovi, ktorý je, na rozdiel od komiksu, trochu intímnejší ako by mal byť. Prirodzene, fanúšikovia na to reagujú a väčšinou sa im to nepáči. Nechápem prečo, Batgirl je sexi a na plátne si svoj románik zaslúži. No i tak predstavuje problém. Prvá polhodina je totiž príhoda rozprávaná z jej pohľadu, ďalšia poviedka, ktorá nám naťahuje stopáž. Jej účel je pravdepodobne prehĺbiť emočnú previazanosť publika k nej samej a dať Batmanovi dôvod, prečo by mal Jokera chcieť zabiť. Batman však ten dôvod nepotrebuje a previazanosť Batgirl s druhou polovicou filmu je pomerne vágna. O to vypuklejšie to pôsobí na úrovni textu a atmosféry.

Prvých 30 minút je síce zaujímavý akčný príbeh, ktorý však s Killing joke nemá nič spokojné. Dialógy sú v ňom moderné a svižné, idú priamo k veci. Azzarello sa pochlapil. Keby to bola samostatná zápletka, obstála by a divák by ju zrejme ochotne prijal. Avšak potom sa začne adaptovať Moore, prepisovať jeho text a atmosféra filmu sa náhle zmení. Z akčného kúsku prudko prechádzame do noiru, ktorý je ťaživý a o poznanie pomalší. I jazyk postáv sa zmení, zrazu je kvetnatejší, hýri prirovnaniami, metaforami a slovnými hračkami. Výroky majú viac vrstiev, filozofický podtón zaváňajúci Canusom (A jeho tézami o absurdnom hrdinovi), uvažujúc o podstate šialenstva. Je to niečo úplne iné ako v úvode filmu. Nehľadiac na to, že Batgirl tam nehrá takmer žiadnu rolu. Návrat k jej linke v strede titulkov kazí celkový dojem i ťaživú atmosféru. Zatiaľ čo jej príbeh je moderný, súboj Batmana s Jokerom v opustenom lunaparku je temný a nadčasový.

Aký je teda verdikt? Killing joke sa veľmi snaží. Snaží sa nerobiť hanbu predlohe, ale zároveň byť samostatným fungujúcim filmom. Diváka dokáže stiahnuť a pohltiť, no rozpačitého pocitu ho nezbaví. Tam, kde adaptuje priamo Moora, robí to otrocky a nesnaží sa o reinterpretáciu. Čo nie je na škodu, lebo ide o výnimočne dobrý kúsok. No umelo pridaná linka s Batgirl narúša atmosféru. Killing joke pôsobí ako dva rozdielne filmy spojené dokopy nasilu. Miestami aj animácia zaškrípe. No napriek tomu sa naň dá dívať a dá sa i užiť. Je to iný Batmanovský film na aké sme zvyknutý. Je pomalší, menej akčný a viac stojí na dialógoch. Kvôli svojej nejednoznačnosti neprekonáva už kultový dvojdielny Návrat temného rytiera alebo Under the Red Hood, avšak stále je to lepšie, ako celá trilógia o Batmanovom synovi.

80%