Upršané jesenné večery so svojimi predlžujúcimi sa tieňmi a strašidelnou atmosférou sú ešte ďaleko.
Ale aj v Auguste nás potešia nejaké tie zimomriavky. Hororová sezóna teda dorazila do kín skôr, ako má vo zvyku v pokračovaní spin-offu k výbornému Conjuring. Annabelle, zlovestná bábika s démonom vnútri, sa vrátila. Tvorcovia sa rozhodli, že nám ešte raz povedia ako to s ňou bolo.
Po nudnej a hlúpej jednotke to však už asi nikoho
nezaujíma. Istý posun k lepšiemu môže avizovať meno režiséra. David F.
Sandberg má s hororom dlhoročné skúsenosti. Najskôr ako autor
festivalových kraťasov. Vlani však predviedol svoju zručnosť filmom Lights Out
(u nás ako Zhasni a zemřeš/Nezhasínaj!). Išlo o jednoduchý horor,
ktorý sa klišé snažil obchádzať a pomaly si budoval atmosféru. Možno ku
koncu niečo zo strašidelnosti stratil, no i tak nebol hlúpy ani banálny.
Išlo skôr o príjemné prekvapenie, ktoré od režiséra debutujúceho vo veľkom
štúdiu nikto nečakal.
Na Annabelle je cítiť jeho rukopis. Minimálne jedna scéna je
odkazom na postupy, ktoré použil i vo svojich krátkych filmoch. Výborne aj
zvláda mladších hercov, či udržanie atmosféry. Do filmu priniesol – teda aspoň
dúfame, že to bol on – aj niekoľko vizuálne zaujímavých scén a prevedení.
Takže sa pri ňom dá báť. Annabelle 2 nestavia len na ľakačkách, hoci aj tie sú
prítomné.
Kde je teda problém?
V scenári. Sandberg ešte nie je režisér, ktorý by dokázal zachrániť nepodarený scenár. Nad ním nevyhral. Naopak, nepodarený, skoro až amatérsky príbeh z pera Garyho Daubermana (ktorý nemá za sebou nič výraznejšie) dáva Sandbergovmu prístupu ťažkú nakladačku. Postavy sa správajú až neuveriteľne hlúpo. Nekomunikujú medzi sebou a len tak sa vrhajú do situácií, ktoré vedú k väčšine hororových klišé. Nehovoriac o tom, že hlavnými hrdinami sú deti, ktoré sa nesprávajú a hlavne neznejú ako deti.
V scenári. Sandberg ešte nie je režisér, ktorý by dokázal zachrániť nepodarený scenár. Nad ním nevyhral. Naopak, nepodarený, skoro až amatérsky príbeh z pera Garyho Daubermana (ktorý nemá za sebou nič výraznejšie) dáva Sandbergovmu prístupu ťažkú nakladačku. Postavy sa správajú až neuveriteľne hlúpo. Nekomunikujú medzi sebou a len tak sa vrhajú do situácií, ktoré vedú k väčšine hororových klišé. Nehovoriac o tom, že hlavnými hrdinami sú deti, ktoré sa nesprávajú a hlavne neznejú ako deti.
Samotné zlo, démon v podobe Annabelle, je na tom ešte
horšie. Keď naplno vstúpi na scénu, atmosféra nadprirodzeného hororu sa prace
preč a film sa mení na nepodarený slasher. Bez zjavnej logickej
súvislosti. Vysvetlenie je neuveriteľne jednoduché a celé démonove
snaženie vedie k tomu, aby pár postáv zavraždil. Nie stiahol dopekla, nie
psychicky utýral. Chce len nabrať telo a dobodať ich nožom. Samotný zrod
Annabelle sa aj tak nakoniec udeje len v retrospektíve. Logika si pri
tomto filme dala pauzu. Čo zamrzí, lebo herecké výkony – hlavne detí – sú na
veľmi vysokej úrovni. Hlavne mladú Talithanu Bateman by sme ešte radi videli
v nejakom hororovom kúsku.
Film je tak mierne schizofrenický. Na jednej strane cítime
že Sandberg sa snažil a ponúkol nám niekoľko zaujímavých scén. Tie sa však
utopili v hororovom klišé a trápnych dialógoch.
45%
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára