Starý otec braku

Recenzia na knihu Stratený svet od Sira Arthura C. Doyla, pôvodne zverejnená TU.
Stratený svet.

Treba napísať viac? Asi hej, táto kultová klasika dobrodružných románov a a sci-fi je u nás menej populárna ako Sherlock Holmes.

To však neznamená, že o nej ľudia nepočuli. Ale čítali ju?

Stratený svet na prvý pohľad pôsobí ako Doylova snaha napísať verneovku. Skupina gentlemanov cestuje do neznámej krajiny aby overila dobové vedecké poznatky. Pri tom sa musia popasovať nie len z prekážkami prírodnými ale i ľudskými.

Od verneoviek sa Doyle líši hlavne štýlom. Tam kde by Verne podrobne popisoval faunu, flóru a techniku sa Doyle nezaťažuje a sústreďuje sa na to základné, čo buduje atmosféru. Skôr než fakty ho fascinujú expresie. Atmosféra a dobrodružstvo je to hlavné prečo Doyle píše. Nezaprie v sebe romantika, dočkáme sa opisov prírody, západov slnka a hlavne ľudskej vytrvalosti.

Lebo o tom Stratený svet je. O sile ľudskej inteligencie a vynaliezavosti. O prežití rozhoduje rozum a nie svaly.

Ale po poriadku.

Ned Malone je mladý novinár a je zaľúbený. Práve kvôli tomu nevidí nedostatky svojej vyvolenej a pristane na každý jej rozmar. Ona si chce vziať len niekoho slávneho, človeka ktorý si bohatstvo a povesť vydobyl v dobrodružstvách. A tak sa Malonem zoznámi s profesorom Challengerom, sebestredným povýšeneckým grobianom a hulvátom. Ak ste si mysleli, že Holmes bol nespoločenský, počkajte na Challnegera. Dôvod, prečo ho niekto počas celej knihy nezbije je len jeho plecnatá postava. Challneger tvrdí, že objavil dôkaz prehistorického života. Nikto v serióznej vedeckej obci, pripomínajúcej skor stádo paviánov, mu to neverí a tak sa dá do kopy expedícia, ktorá má jeho tvrdenia preveriť. Okrem Malona je jej členom aj večne skeptický botanik Summerlee a pragmatický lord Roxton.

Polovicu knihy do Strateného sveta s nimi putujeme, druhú sa z neho snažíme dostať.

Stratený svet je chlapčenské očarenie dobrodružstvom. Strieľa sa v ňom, bojuje, uteká pred dravcami a skáče cez priepasti. Dobrodružstvo, neustála dianie a akcia sú najdôležitejším aspektom Doylovho textu. Spomalí len keď opisuje prírodu a prostredie. Je to výhoda, lebo knihe chýba výraznejší konflikt (keď si odmyslíme obligátne človek vs. Príroda) a bez autorovho prístupu by pôsobila po viac ako storočí mdlo. Našťastie tomu tak nie je, hoci rozbeh knihy je trochu pomalší a tón je niekedy až príliš melodramatický.

Druhou výraznou črtou textu je irónia. Doyle rád hyperbolizuje, používa svoje postavy a očividnú symboliku na to aby si uťahoval z anglickej povýšenosti a nadradenosti viktoriánskeho obdobia. Stratený svet sa tak dá čítať i ako dobová satira, čo mu pridáva nečakanú vrstvu. Pointov naďalej ostáva, že ľudský duch prekoná všetky prekážky, ale kdesi v druhom pláne Doyl smelo naznačuje, že civilizácia je len pozlátka a škrupina, to pravé sa ukáže až tvárou v tvár nebezpečenstvu. Samozrejme to všetko s výraznou dávkou romantického naivizmu.

Ale to koniec koncov k dobrodružným cestopisom patrí. Istá miera romantizmu a naivity.

Stratený svet je kult. Nie je to dokonalá kniha, ale tvorí základ žánrov dobrodružstvo a sci-fi. Pre milovníkov dobovej literatúry, alebo spomínaných žánrov je to povinnosť.

Ak váhate, či sa vám Stratený svet bude dobre čítať, možno vás presvedčí, že nové slovenské vydanie je dôsledne ale s citom preložené a obohatené od nádherné ilustrácie Martina Mrvu, ktoré dodávajú knihe ten správny nádych. Snow Mouse opäť odviedlo kus dobrej práce.
Stratený svet je klasika anglickej literatúry a svoju povesť dokáže obhájiť aj v súčasnosti.

85%