Nové svety: Batman – Tajné mesto, Ekhö a V zajatí strachu

Minulý týždeň som čítal. Veľa, povinne aj oddychovo. Dva komiksy a jednu knihu. Tento blog bude skôr recenzia na tú knihu, ale spomeniem aj to ostatné.

Ekhö: Hollwood a Barcelona (Crew, 2017)

Prvým komiksom bola Modrá Crew #2: Ekhö – Zrcadlový svet 3, 4. Ekhö sú poviedky z alternatívnej steampunkovo-magickej reality s jemne erotickým nádychom a fantastickou kresbou. Prvé dva príbehy v Modrej Crewi #1 ma nebavili, lebo príbeh. V tých ďalších dvoch (Hollywood a Barcelona) som však čosi objavil. V prvom to bola hra „nájdi easter egg“, ktorú mám rád. A v druhom Salvador Dalí ako zločinec a  úvaha o tom, ako by vyzeralo „zachytenie krásy“ vo svete, kde funguje alchýmia.

Batman: Rok Nula – Tajné mesto (Crew, 2015)

Vrátil som sa i k Batmanovskému runu Scotta Snydera (ktorý v češtine už kompletne vyšiel) a vrhol som sa na event Rok Nula. Ide o nanovo prerozprávané Batmanove začiatky. Prvá kniha – Tajné mesto – je fantastická. Tvorí estetickú antitézu ku klasickému Roku Jedna od Franka Millera. Ten je statickejší, štylizovanejší a realistickejší. Snyder sa zase pokúša o akčnejšiu a pulpovejšiu verzia. Zároveň modernejšiu. Vyšlo mu to, event sa pekne rozbehol a som zvedavý na druhú knihu.

Zvlášť to poteší fanúšikov klasických príbehov o Batmanovi, keďže na ne vo veľkom odkazuje. Ak ich však nepoznáte, nevadí.

Rozmýšľam, prečo som túto knihu tak dlho odkladal. Soví tribunál a Sovie mesto boli famóznym príbehom, ktorý si ma získal. Ale po tom je tu Smrť rodiny. Snyderova verzia Jokera je síce desivá a príbeh to nie je zlý (má zaujímavé momenty), len rozuzlenie ma sklamalo. Tak preto.

V zajatí strachu

V zajatí strachu (2017) je zbierka poviedok ženských autoriek od Marenčin PT. Ide o autorky prevažne jednoduchej a naivnej literatúry. Chcem napísať romantickej, ale to je pravda len čiastočne. Samotná zbierka je súčasťou voľnej trilógie. Ďalšie dve knihy sa volajú V zajatí vášne (je to o sexe) a V zajatí hriechu (zo stránky kníhkupca som nepochopil, o čom to je). Výťažky z predaja idú na nadáciu.

To je všetko super. Marenčin  PT sa snaží a experimentuje. Ja som za. Aký je však výsledok?
Poviedka po poviedke:

Škola s pachuťou smrti (Dominika Würll) – autorke horor očividne nesedí. Inšpirovala sa skutočnými udalosťami, ale väčšina desivého ostáva „mimo záber“. Atmosféra je slabá, celé je to napísané akosi drevene a z povinnosti.

Zberateľ bábik (Lucia Braunová) – horor s fantastickým motívom napísaný jednoduchým stredoškolským štýlom. Autorka kombinuje všetky klišé hororového filmu, čo jej zídu na um, bez ohľadu na logiku alebo tempo rozprávania. Hrozne napísané, autorke očividne horor nesedí.

Valpurgina noc (Inéz Melichová) – toto bolo už lepšie. Zaujímavý fantastický horor, dobre napísaný. Taký lepší priemer.

Bezmocnosť (Emily D. Beňová) – nedávno sa vo fandomáckej skupine o tejto autorke diskutovalo. A o jej knihe Temný anjeli, ktorá má na Martinus stránke len 5 * hodnotenia. Ak je tá kniha napísaná tak, ako táto poviedka, nechápem prečo.

Beňovej štýl je príšerne jednoduchý, až na úrovni základnej/strednej školy, s výraznými začiatočníckymi chybami ako sú opakovanie slov a fráz. Či je Bezmocnosť hororom je na diskusiu. Z celej poviedky sála naivita a v závere sa nevyhne obrovskému klišé, ktoré nefunguje a patrí skôr do romantických drám. Po prečítaní má človek pocit akoby zjedol priveľa cukrovej vaty zafarbenej na čierno (ale stále presladenej). Hrozná poviedka. Paradoxne od autorky, ktorá by mala byť vypísaná (podľa jej bibliografie). Očividne píše pre jednoduchšie a naivnejšie publikum, ktoré musí byť početné, inak si jej úspech neviem vysvetliť. Strašne amatérske.

Mrazivý závan smrti (Mirka Manáková) – variácia na Kingovu Izbu 1408. Autorka očividne nie je v horore doma, ale je cítiť snahu.

Telo bez duše (Magdaléna Lunáková) – opäť, nejde o horor. Je to však príjemná fantasy poviedka o tom, čo môže byť po smrti.

Predtucha (Kristína Pavelková) – príjemný psychologický thriller/ horor, kde je ťažké určiť realitu a sen. Obohraný námet, ale bez výraznejších problémov.

Dom hrôzy (Kristína Ježovičová a Michaela Mihoková)- výborná, desivá a nechutná poviedka. Opäť inšpirácia skutočnými udalosťami, autorky sa však neštítia. Popisujú všetko, do najväčších extrémov a ešte aj pekne explicitne. Navyše obrazotvorne s citom pre detail. Regulérne ma to vydesilo, regulérne mi zovrelo žalúdok. Jediný text ktorý sa fakt oplatí prečítať. Prvá poviedka v kontexte tejto vyznieva ešte úbohejšie.

Chcem tvoje srdce (Mária Blšáková) – amatérizmus najhrubšieho zrna. Samotný text nie je až tak hrozný ako väčšina zbierky, ale zakončenie... To zakončenie! Za to by som autorku fackal! Očividne nevedela, ako svoju vlastnú zápletku rozpliesť tak jednoducho napísala, že to bol všetko sen a dala tomu cukríkovo-slniečkovo-dúhový nádych presladenej romantiky (podobne ako Beňová). Zakončiť poviedku „je to len sen“ je rana pod pás čitateľovi. Iste, urobila to i Manáková, ale tam to v príbehu dáva zmysel. Tuto z toho kričí jedine autorské zúfalstvo, alebo nepochopenie žánru.

Opatrovateľka (Eva Hrašková) – tradičný horor s tradičným príbehom o opatrovateľke.

Každá minca má i temnejšiu stranu (Monika Wurm) – opäť vypísaná autorka ženskej literatúry, ktorej očividne horor nesedí. Jednotlivé scény sú fajn, ale celý príbeh je tak nelogický blábol, až to bolí. Efektnosť na úkor príbehu.

V zajatí strachu je rozmanitá zbierka, kde polovica autoriek nemá čo hľadať. Vlastne pochybujem, že by mali byť spisovateľkami. Možno ich knihy sú na tom lepšie, ale ak nie, čo to vypovedá o slovenských čitateľkách, keď nechávajú priestor autorkám, ktoré nevedia pracovať so slovami? Každopádne zbierka je nanajvýš priemerná – pár textov sa snaží a niektoré z nich sú naozaj desivé. Celkovo kniha pôsobí skôr zúfalo. Kvôli jednej skutočne dobre poviedky (Dom hrôzy) sa knihu fakt neoplatí kupovať. Aj napriek tomu, že zárobok ide na charitu. Radšej do nej prispejte sami.