Viete, že si v podstate toto isté píšem ručne do
zápisníka? Áno, mám svoj filmový denníček. Prečo tým teda zaťažujem internet?
Lebo sa snažím k tomu pripojiť pridanú hodnotu. Nie vždy to vyjde.
A dnes to bude uvažovanie nad tým, či klipová show môže
byť vtipná.
Ale najskor:
10 CLOVERFIELD LANE ( Dan
Trachtenberg, 2016)
Veľmi milé prekvapenie. Akože hej, môže byť. Bol som v napätí, bol som prekvapený a tak vôbec. Herci sú super, Goodman je fakt creepy. Len jedna otázka: čo to má s Cloverfieldom?
Veľmi milé prekvapenie. Akože hej, môže byť. Bol som v napätí, bol som prekvapený a tak vôbec. Herci sú super, Goodman je fakt creepy. Len jedna otázka: čo to má s Cloverfieldom?
RAMPAGE (Brat Peyton, 2018)
Ako je možné, že film s obrovskou zverinou a The Rockom je taká nuda? Aha, ani originálna videohra nie je zrovna klenot.
Ako je možné, že film s obrovskou zverinou a The Rockom je taká nuda? Aha, ani originálna videohra nie je zrovna klenot.
Človek by povedal, že tak blbý film bude aspoň zábavný, ale
ono nie – je to NUDA! Nepozerať!
BAO (Domee Shi, 2018)
8 minút bez slov, no plných emócií! A šoku!
A emócií!
INCREDIBLES 2 (Brad Bird, 2018)
To isté ako jednotka, len to má viac retroštylizácie. Ale nesťažujem sa. Mimoriadne zábavné, miestami trochu desivé a krásne na pohľad.
To isté ako jednotka, len to má viac retroštylizácie. Ale nesťažujem sa. Mimoriadne zábavné, miestami trochu desivé a krásne na pohľad.
K tomuto filmu mám aj historku. Bol som na tom pár
týždňov po premiére, keď už záujem detí trochu opadol a kino bolo
prakticky bez nich. Neskôr som Marekovi o ňom rozprával a on vytušil
istý negatívny podtón v mojom vyhlásení.
„Juraj! Bodaj by si sa sťažoval, na tento film som čakal štrnásť rokov!“ reagoval prehnane komicky. „Je to pokračovanie jedného z najlepších superhrdinských filmov. Štrnásť rokov! Je to výborné!“
Zamyslel som sa: „Kedy si na ňom bol?“
„Juraj! Bodaj by si sa sťažoval, na tento film som čakal štrnásť rokov!“ reagoval prehnane komicky. „Je to pokračovanie jedného z najlepších superhrdinských filmov. Štrnásť rokov! Je to výborné!“
Zamyslel som sa: „Kedy si na ňom bol?“
„Nebol som. Ale určite pôjdem. Ak budem mať čas.“
Toľko k tomu.
JOEL MCHALE SHOW (Joel McHale, Paul Feig, 2018)
Nie že by som sa nebavil. Naopak, smial som sa často
a hlasno. Len sa za to akosi hanbím. Joel McHale má šarm, aj vtipy
vie podávať, len škoda, že väčšina humoru jeho relácie je pomerne prízemná.
Podpásová.
Ide o to, že si uťahuje z vecí, z ktorých je
nesmierne ľahké si uťahovať. Z tupých reality show, celebrít, ľudí
padajúcich na zem, či cudzincov. Obdivujem, že iba v polovici prípadov
skĺzava k prvoplánovým vtipom. To je vec, ktorá mi prekáža a ani
McHalevo charizma to nezachráni. Prvoplánovosť, navyše prvoplánové ťaženie
z podivínov je nesmierne lacný druh humoru, mi lezie na nervy hlavne na
domácej YouTube scéne. Jasne, zasmial som sa aj ja, len... mal by som sa? Je to
príliš ľahké a lacné byť takto vtipný.
Robiť clipshow? Fajn. Uťahovať si z účastníkov reality
TV? Tiež fajn. Uťahovať si z národných podivností? Menej fajn. Paul Feig
a jeho čudné vstupy? Celé zle.
Práve v tom cítim kameň úrazu. Vo Feigovi, ktorý je nie
len producent šou, ale má v nej aj vlastné scénky, ktoré sú najtrápnejšími
časťami. Feig si totiž dokáže uťahovať iba zo strereotypov. To je jediná vec,
s ktorou vie pracovať, v ktorej nachádza humor. Príležitostne to vie
byť vtipné (Statham v jeho SPY), ale väčšinu času nie je. Nakoniec
najlepšie na celej McHalovej show sú záverečné zvučky.
Ale kto som ja, aby som rozprával o vtipoch? Veď ja
nemám zmysel pre humor a vôbec neviem čo je to Young Adult literatúra!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára