pondelok 17. septembra 2012

Kniha, čo hladí proti srsti


Labutí boh lásky od Alexandra McCall Smitha

Vydavateľstvo SLOVART si pred pár rokmi povedalo, že nás, slovenských čitateľov, oboznámi s mýtmi z celého sveta. Keďže MÝT je večný, menia sa len kontexty v ktorých sa objavuje. Všetky knihy vychádzajúce v danej edícii sú reinterpretované súčasnými autormi. Nápad dobrý, dva tituly sa im vydarili (Ťarcha a Helma hrôzy), ostatné sú minimálne zaujímavým čítaním. Jeden by čakal, že keltská povesť v modernom šate bude tiež. Ale nie. Text hladí dušu proti srsti.


Angus, boh snov, mladosti a lásky, zrodený z pochybného spojenia vodnej nymfy a personifikovaného Írska, sa túla svetom a rozdáva ľudom sny. Tie bývajú rôzne, od dieťatka až po zjavenie milovanej osoby. On sám sa láske úspešne vyhýba, bozky dievčat mení na vtáky. Až dokým sa aj jemu neprisnil sen o nádhernej žene...
To je jedna linka knihy. Druhá sleduje príbehy rôznych ľudí, v rôznych dobách a situáciách, Škótov alebo Írov. Ich state sú paralely k Angusovmu príbehu, v jednom bode majú niečo spoločné, v jednom bode do nich bôžik vstupuje.

Znie to poeticky. Zo začiatku aj je, lenže rýchlo pochopíte, že autor všetok svoj prístup k textu a remeselnú zručnosť vyčerpal a začína sa opakovať. Jednoduché vety, zaťaženosť na detaily a nekonkrétne postavy omrzia, cukor sa mení na nudnú sivú hmotu, ktorá prekáža. Záver je síce ozvláštnený o lyriku, tá však prichádza neskoro. Jasný príklad, že dobrého veľa škodí.
Zachrániť by to mohli súbežné príbehy. Teda „súbežné“ nie je to správne slovo. Historky parafrázujú Angusov príbeh, sú autorovou mapou, podľa ktorej ho hľadá vo svete okolo nás. Avšak táto parafráza je často voľná. Nepatrná. Neprítomná. Príbehy, teda skôr poviedky zo života, tak strácajú svoje opodstatnenie v knihe. Samostatne, ako obrazy bežných ľudí z daného etnika, fungujú aj bez toho, aby boli umelo a nasilu vložené do daného rámca. Čítanie sa tak mení na utrpenie spôsobené nevýživným (a nezáživným) textom a nesúvisiacimi zápletkami. Natíska sa otázka, akú zásluhu má na tom preklad?

Prečítať si občas text čo hladí proti srsti nie je na škodu. Musí ho však napísať autor, ktorý to so slovami vie a z čítania robí zážitok. Bohužiaľ to nie je prípad tejto knihy. Po nej som nemal dojem aký vo mne zanecháva stretnutie so skutočným umením. Iba pocit prázdnoty a premrhaného času.
Orientačne : 30%

Dream Angus
Labutí boh lásky (Mýtus o Angusovi, keltskom bohovi snov)
Alexander McCall Smith
2006
Preklad: Jana Juráňová
Edícia : Mýty
Slovart, 2007

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára