V polke septembra vyšla knižka
s mojím textom. Tá kniha sa volá Zombie
apokalypsa a momentálne sa veselo povaľuje v kníhkupectvách
a necháva na seba písať recenzie. Pripomínam ju preto, že ide Halloween.
Vtedy sa radi strašíme a táto kniha je, nečakane(!), plná hororu. No dobre
hororu možno nie, niektoré poviedky sú skôr o akcii, sexe, spoločenskej
kritike alebo vtipoch. Zombie sa nám však spájajú s hororom takže koniec
októbra je skvelý čas na jej propagovanie.
Ja tam však nemám poviedku. Na konci knižky je
moja úvaha o zombie žánri pod názvom Hnijem,
teda som. Dolu je krátka ukážka. Tento blog však nie je o eseji, hoci
i o nej by sa dalo. Je o tom ako som sa zúčastnil krstu tejto
knižky. Nie že by som sa v knižke už neobjavil (ale o tom inokedy).
Len som sa nezúčastnil jej krstu. A tu dám od srdca moje dojmy. Lebo môžem
a chcem.
S krstami kníh je to asi ako s ľuďmi
– sú rôzne. Veľmi záleží od toho, kto ho má v rukách a podľa toho aj
dopadne. Ja som sa samozrejme chcel knižným úspechom pochváliť a tak som
do už aj tak plnej ľudí nahnal dvoch kamarátov s kamerami
a priateľku. Veľmi rýchlo som čelil ich šomraniu. Atmosféra totiž bola...
silená.
Mne osobne to nevadilo.
Nechápte ma zle. Som rád, že sa krst držal
tematiky živých mŕtvych. Uskutočnil sa počas IstroConu, takže samozrejmosťou
boli kostýmy i rodinná atmosféra vytvorená ľuďmi, ktorí sa poznajú už pár
rokov. V takej atmosfére si myslím, že sa veľa prepáči a menej si
dávame záležať na prejave.
O čom hovorím? O opakovanom vtipe.
Všetko by bolo fajn, len keby som nemusel počúvať asi sedemkrát po sebe slovo
„Zosnul“. Neviem prečo ma to vlastne tak irituje. Vlastne viem. Mne samému to
nevadilo, avšak kamoši začali gúľať očami veľmi rýchlo a ja som nevedel
ako to ospravedlniť.
Humor nás minul. A možno sme banda suchárov
so suchým britským humorom.
Inak to bolo celé príjemné. Trochu v kŕči,
ale príjemné.
 |
| Momentka z krstu |
Zbierku zostavil Mark E. Pocha, človek, ktorý
svoj umelecký prejav povýšil na životný štýl. Samozrejme preto sa na neho
strhla väčšina pozornosti, ale to je v poriadku, lebo on (hneď po
editorke) urobil najviac práce. Inšie som ani nečakal. Dokonca som tomu bol
rád. Predstava, že by som pred tými ľuďmi vystupoval ja – jeden
z najmladších v kolektíve – ma desila. Ale nakoniec aj na to došlo.
Aby som sa uvoľnil a nepôsobil ako
suchár, ktorý tam nepatrí, pokúsil som sa byť sebaironický. Nevyšlo to. Mark to
zbadal, zvrtol šikovne moju pozornosť na to čo mám hovoriť a potom ma
i šikovne ukončil. Pozná ma, vie že rád mudrujem a rozprávam, takisto
vie, že každý autor o svojom diele rád rozpráva, a tak mi ustrážil
priestor. Ten tam musel byť pre každého prítomného autora zbierky. Za to palec
hore, lebo inak by som tam stál a rozprával dodnes.
Potom prišlo na samotný krst. Krstným otcom
bol herec Ludwig Bagin, o ktorom som určite počul, kdesi som ho aj videl,
ale nevedel som ho zaradiť. Osobne považujem za nevhodné, keď krstí zbierku
hororov človek, ktorý nemá k žánru vzťah, ale na druhej strane je fajn, že
Bagin si rozšíril obzory. Aspoň v to dúfam. Ak nie, nabudúce nech to nespomína.
Pocit zadosťučinenia sa však dostavil až
v momente, keď ma po krste stopol Rasťo Blažek, režisér fantastického Socialistikého zmbie mordu
a vypýtal si podpis. Dúfam, že sa mu text páčil.
Samotnú zbierku som ešte nečítal, tak neviem
aká je.
A to je tak všetko. Tu je sľúbená ukážka:
II. Konzervatívny zombiefanúšik spáva s
brokovnicou pod vankúšom
Staromilci
vedia, že zombia je nebezpečný krvilačný tvor. Niekedy je rýchla, niekedy je
pomalšia, ale vždy vám ide po mozgu alebo mäse. Nie je to kamarát. Je to
netvor, ktorého sa máme báť. Avšak bojíme sa ho menej ako človeka. Človek stojí
za zombieapokalypsou a vie byť horší než celá armáda oživnutých mŕtvol.
Tie
najstaršie zombie oživoval človek – šaman v exotickom Karibiku alebo New
Orleans. Nositeľom strachu v týchto povestiach nie sú mŕtvoly príbuzných, ktoré
sa vracajú, aby vám v noci škriabali na okno, ale ten, kto ich vyvolal. Na vúdú
šamanoch je desivé, že vás dokážu zmeniť na nemysliacich otrokov. Vy ani vaši
blízki nespočiniete v slastnom objatí smrti, neskončíte v Nebi, ale budete
pokračovať v mizernej existencii. Až neskôr zombie získali schopnosť prežiť ich
stvoriteľa a stať sa nezastaviteľnou (Ako zabijete niečo, čo je už mŕtve?)
zbraňou pomsty.
Dnes to
už nie je náboženstvo, ktoré núti mŕtvoly pochodovať a zabíjať živých, ale
veda. Zvrátená a prekrútená, ktorá mení choroby na biologické zbrane. Bojíme sa
cynických pragmatikov, ktorí sú za peniaze schopní zrovnať malé mesto so zemou.
Vedci a politici, odtrhnutí od bežných ľudí, sú modernými vúdú šamanmi.
Bežný
človek, dokonca outsider, je ten, kto dokáže v ich svete prežiť. Má zbrane a
nedôveru voči ľuďom. Vie, že „ide za seba“, a nebojí sa strieľať priamo do
tváre. Zombia vyvolaná vedcami sa dá ľahko zabiť, lebo na to nie je potrebné
prelomiť žiadnu kliatbu. Stačí oddeliť hlavu od tela. Aj oheň pomáha. Dávajte
si však pozor na prípadné mutácie zombievírusu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára