Arrival

Recenzia

Keď som vyšiel z kina, mal som s týmto filmom jeden filozofický problém, ktorý síce bol adresovaný, ale ja som to prehliadal. Po zrelej úvahe som však dospel k názoru, že daný problém viac vypovedá o mne a mojom pohľade na svet, než o filme samotnom. A to je dobre, lebo to, že ma Arrival donútil nad tým premýšľať, svedčí, že reže pod povrch. Možno nie hlboko, ale reže.

 

Arrival (réžia Denis Villeneuve), u nás ako Prvý kontakt, zobrazuje kontakt s cudzou mimozemskou civilizáciou. Rieši to do detailov, od problémov s atmosférou, infekciami až po komunikáciu. A nie, komunikácia nebude možná za pomoci všeobecne platných matematických a fyzikálnych zákonov. Tu nám bude musieť pomôcť humanitná veda. Lingvistika. Lebo ak sa chceme baviť v nejakých vzorcoch, musíme najskôr mať stanovenú semiotickú sústavu tých vzorcov, líniu uvažovania či zistiť schopnosť mimozemšťanov uvažovať abstraktne. Znie to nudne, ale nie je. Film sa nezaťažuje zbytočnou a nudnou expozíciou. Keď na ňu dôjde, tak je podávaná prirodzene, v malých dávkach a zrozumiteľne. Arrival je inteligentný, ale nesnaží sa diváka prechytračiť (podobne ako napríklad Interstellar). V momente, keď sa môžete stratiť, film vám pomôže. Nevýhoda tohto postupu je, že pointu pochopíte skôr ako treba.

Napriek tomu to neprekáža. Film má dostatok vrstiev a pointa je len jednou z nich, druhou je samotný príbeh. Arrival nepotrebuje akciu aby budoval napätie. Tieto dve veci totiž nie sú to isté. Akcie je tu teda minimum, ale napätia mnoho. A práve to je to, čo nás núti ho sledovať. Medzi postavami je budovaný prirodzený a logický konflikt, ktorý šikovne eskaluje i cez dialógy alebo jednoduché dianie. Všetci však vieme čo je v stávke.

Asi nám je všetkým jasné, že toto scifíčko bude viac o nás samých – ľuďoch – než o mimozemšťanoch. Preto sa „vedecký problém“ Prvého kontaktu začne prelínať s osobným. Vtedy naplno nastupuje melodramatickosť, ale opäť je nenásilná a atmosféricky dokonale zvládnutá. Tak ako celý film. Od hercov, strihu, kamery až po hudbu. V zásade mu nie je čo vytknúť. Ak má niekto divácky problém pri sledovaní Arrivalu (napríklad, že ho nudí), vypovedá to viac o vkuse diváka, než o kvalitách filmu.

Mám chuť Arrival porovnávať s Interstellarom, ale bolo by to nevhodné. Nolanove dielo je oproti tomu Villeneuvemu hlučné, pridlhé, ukecané a na úrovní emócií takmer vulgárne. Arrival pripomína (hlavne vizuálom) skôr Ex Machinu. A to je dobre. V prvom rade predstavuje oddych od súčasnej filmovej produkcie plnej výbuchov, rýchleho strihu a postmoderného ironického odstupu. Je to niečo, čo sa často nevidí. Ponúkla hĺbavý divácky zážitok, ktorý nemusíte vedieť oceniť, ale vyhnúť by ste sa mu nemali.
100%