Smrad ľudskosti

Predstavte si, že každá vaša vášeň, každý hriech, ba i len myšlienka naň by bola ostatným na očiach. V podobe dymu stúpajúceho z vašich pórov. A teraz si predstavte, že by to tak bolo u každého človeka. Ako by to ovplyvnilo svet? Hlavne, ako by to ovplyvnilo viktoriánske Anglicko? O tom rozpráva kniha Dym od Dana Vyletu. Nový „steampunkový román“, ako ho niekde označili, až na to, že to nie je steampunk, ale skôr alternatívna história.

Dym je zvláštna kniha. Bez výčitiek by sa dala zaradiť do súčasnej vlny young adult literatúry. Má na to všetky potrebné predpoklady. Mladých hrdinov, ľúbostný trojuholník, dystopický svet i revolúciu. Samozrejme nechýbajú ani zlí dospelí či vláda. Ale niečo je predsa len iné.

Na úrovni obsahu Dym pripomína prvý diel Temných hmôt – Zlatý kompas od Philipa Pullmana. Rieši sa v ňom moc, hriech, spomínajú sa filozofovia a postavy putujú nielen krajinou, ale i spoločenskými triedami, zatiaľ čo ich protivníci praktizujú zakázanú vedu. Dym je možno dokonca vyspelejší ako Kompas. A inteligentnejší. Veci nie sú jasné hneď od začiatku, narážky sú opatrné a nič nie je čiernobiele. Nie v štýle Martina, kde sa každá postava správa ako hajzel. Práve naopak. Všetci sa držia viac-menej na uzde, len ich motivácie a racionalizácia ich vlastných zlyhaní odhaľujú ich temné úmysly. Oproti tomu sa aj kladné úmysly môžu ocitnúť zahalené v zakázanom dyme.

Román, intelektuálna šaráda, funguje ako umelecká esej na tému ľudskej povahy. Myšlienkový experiment, ak chcete. Bez čiernobieleho rozuzlenia. Mená ako Hobbes alebo Rousseau zaznejú v texte len raz a mimovoľne, ale určite nie náhodou. Napriek tomu nemusíte byť študentom filozofie, aby ste si Dym mohli prečítať. Autor sa nehrá na múdrejšieho, narážky netreba chápať. Všetko v podstatné je včas vysvetlené v texte.

Dan Vyleta - autor

No s formou rozprávania môže byť problém. Je pomalé, rozvláčne. Autor buduje atmosféru tak, že sa sústreďuje na detaily. Preto prevládajú opisy, našťastie plne funkčné. Vyleta sa tak isto rád ponára do duší a myslí svojich postáv. Text – väčšinu času písaný autorským rozprávačom – je pretkaný pasážami písanými z pohľadu prvej osoby, ktoré slúžia na jasnejšie pochopenie osobných motívov alebo fungovania sveta. A nejde pri tom len o prehovory hlavných postáv. Na svet sa dívame aj cez pohľad tých menej dôležitých ľudí – podobne ako v Howeyovom Sile.

Z toho dôvodu škoda tých YA prvkov, ktoré, keď dostanú priestor, spomaľujú už aj tak pomalé tempo. Pasáže, kde sa hrdinovia trápia láskou, nie sú dlhé a našťastie ich nie je veľa (a nie sú ani zbytočne prvoplánové – koniec koncov, ide o svet, kde je zakázané dávať najavo emócie), ale až neznesiteľne sa vlečú. Taktiež pôsobia mierne nasilu, akoby si ich tam želal vydavateľ, lebo je to módne. Našťastie, do vyvrcholenia knihy je táto zápletka zapojená pomerne funkčne. Dym by však zo svojej podoby nestratil nič, keby bola vynechaná.

Dym je náročná kniha. Je intelektuálna, opisná a nenáhlivá. Čitateľov, ktorí budú za hlavnou témou hľadať akčný dej, to odradí – a miestami právom. Náročná však neznamená zlá. Naopak, je dobré, že sa objavila kniha cielená pre mladých, ktorá je výzvou. Ktorá núti premýšľať a nie je len o čiernobielej revolúcii alebo gýčovej romanci. Možno sa nečíta najľahšie, ale občas je dobré natrafiť na dielo, ktoré má skutočný presah a víziu. Pretože autorská výpoveď, s ktorou sa dá diskutovať, je v súčasnosti skôr vzácnosť.
80%